Značka: rodinné vzťahy

ArchívZanechať komentár

Naše mamy a my

redakcia

napísala ALEXANDRA JUST editovala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. februára 2020.

Chcem sa vyhnúť ošúchaným frázam o matkách a o ich nenahraditeľnosti, o voňavých koláčoch, ktorými nás nástojčivo ponúkajú a o prehnanej starostlivosti či istote, ktorú reprezentujú. O ich večnej trpezlivosti a láskavosti. Chcem písať o tom, čo sa stane s naším vzťahom po tom, čo odídeme z domu a začneme žiť dospelý život. Chcela by som napísať o vzťahu matka-dcéra a jeho podobách v rozličných etapách, ktorými v živote prechádzame. O tom, ako blízko či ďaleko naše mamy stoja a akou súčasťou našich /relatívne/ dospeláckych životov sú. O tom, či do ich náruče môžeme zabárať svoje osudom ošľahávané tváre – aj keď máme už po tridsiatke. Pokračovať v čítaní: „Naše mamy a my“

ArchívZanechať komentár

(Znovu) slobodné pred tridsiatkou

redakcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. septembra 2019.

Všeličo chceme stihnúť do tridsiatky. Máme svoje predstavy a sú tu aj očakávania okolia. Asi nikto medzi svojimi plánmi nemá rozvod, hoci vieme, že čaká každé tretie manželstvo.

Veľmi si však nepripúšťame, že sa netýka len vychladnutých dlhoročných vzťahov, ktoré po odchovaní detí akosi strácajú svoj význam. Okolo tridsiatky nás zdanlivo obklopujú iba dokonale nadizajnované obrady, zamilované mladé tváre a šťastné rodiny. Potom sa kamsi stratia a koniec príbehu neraz už nepočujeme. Mohlo by sa teda zdať, že tridsiatničky trápia len otázky, kde zohnať lokálne kvety a naked torty, prípadne rátanie plodných dní.

Pokračovať v čítaní: „(Znovu) slobodné pred tridsiatkou“

ArchívZanechať komentár

My a rodičia

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. apríla 2019.

Vývoj vzťahu s rodičmi – toho môjho aj všeobecne – je pre mňa veľká vec. Pamätám si na detské porovnávačky, kto má akých rodičov, v ktorej rodine je prísnejšia mama a kde otec, a hlavne, čo všetko nám dovolia – chodiť neskoro spať, pozerať filmy večer v telke, jesť sladkosti pred obedom, nosiť zo školy aj iné známky ako jednotky. Najväčšia frajerina boli benevolentní rodičia, čo toho veľa nevyžadovali a neriešili. Potom sa to zmenilo na veľké preteky, čo všetko si môžeme dovoliť my voči nim, kam až zájsť, posúvať hranice drzosti, podráždenosti, hnevu, výčitiek. Najtrápnejšie na svete bolo to, čo je teraz vzácne a robí mi radosť – niekam s rodičmi ísť. V tomto vzťahu prechádzame od fázy absolútnej odkázanosti a závislosti cez obdiv, postupné odpútavanie sa, vzburu, definitívne osamostatnenie sa až k rovnocennému vzťahu dospelých ľudí. Pokračovať v čítaní: „My a rodičia“