Akné po tridsiatke

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. novembra 2024.

Na Instagrame mi algoritmus pravidelne podsúva komediálne videá žien napodobňujúcich estetiku skorých nultých rokov nielen outfitmi, ale aj prístupom k líčeniu. Väčšinou majú tvár (iba tvár, krk nie!) pokrytú hrubou vrstvou o niekoľko odtieňov tmavšieho či skôr do oranžova sfarbeného mejkapu – a nie preto, že by sympatizovali s budúcim americkým prezidentom (hoci podľa výsledku volieb sa nájde aj veľa takých, bohužiaľ). Tento look je pravdepodobne nielen pre mňa riadna spomienková jazda do minulosti, no z iného dôvodu než pointa videí, ktorý mi však vždy udrie očí – a tým je ani nie mejkapom, ale digitálnymi filtrami a lichotivým svetlom dokonalo vyhladená pleť ich protagonistiek.

Pokračovať v čítaní: „Akné po tridsiatke“

Koža na pohľad, pohľad na kožu

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala KLAUDIA MORAVČÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. februára 2021.

Pohľady zblízka

Som zvyknutá, že moja pleť je extrémne citlivá. Ako dieťa som mala na lícach suchú, trochu zhrubnutú kožu, akoby krupičku. Nespomínam si, že by som to príliš vnímala, začala som si to uvedomovať asi až v škole. Pamätám si, že som hrozne ľahko očervenela, moje líca citlivo reagovali na pozornosť druhých, často som sa pýtala kamarátok, či som červená. Ak som videla, že si niekto skúmavo obzerá moju tvár z menšej vzdialenosti, ihneď som stresom spustila vlnu červene, ktorá sa mi rozliala po tvári. (Áno, som skôr introvertka.)

Pokračovať v čítaní: „Koža na pohľad, pohľad na kožu“

Potetovaná

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. septembra 2018.

Fuj, ona má tetovanie!
Prečo si to urobila?
Ako si si tak mohla poškvrniť svoju krásnu kožičku?
30 rokov to o chvíľu má, a rozum nemá!
Nesúhlasím.
V štyridsiatke a päťdesiatke si dáš ďalšie? To pojdeš do hrobu ako z billboardu!
To nemáš kde vyhadzovať peniaze?

Atď, atď. To bola tá staršia generácia.

Potom tu bolo pár ľudí, ktorí síce neskrývali prekvapenie, ale z rešpektu (alebo zo súcitu) ku mne si nechali blbé poznámky pre seba. A boli tu asi dvaja-traja ľudia, ktorí sa so mnou aj úprimne tešili. Posledné dve skupiny boli poväčšine moji rovesníci.

Nie som úplne potetovaná, zatiaľ mám len jedno tetovanie. Pokračovať v čítaní: „Potetovaná“

O kožúškoch a kozmetike

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 30. novembra 2017.

Mať domáce zvieratko so sebou prináša veľa rozmýšľačiek a analýz počas hladkania hebkého kožúška a pozerania na rôzne formy pradenia. Moje analýzy sa zväčša týkajú najmä hebkosti, teplosti a dokonalosti samotnej Matky prírody a pozvoľne prejdú do globálnejšieho rozmeru – prečo by niekto niečo tak roztomilé a bezbranné týral, len aby som mohla mať ja bezpečnú riasenku alebo krém. Je to vôbec nutné?

Čím viac potom nad tým uvažujem, tým viac si vštepujem do hlavy, že život tam vonku, v kozmetických továrňach, je úplne šialený a zisky sú proste viac než životy „obyčajných“ zvierat. Pokračovať v čítaní: „O kožúškoch a kozmetike“

Príroda na vlastnej koži

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala BARBORA IDESOVÁ

Článok bol pôvodne uverejnený v newslettri 22. júna 2017.

Prírodná alebo bio kozmetika je do veľkej miery módnym ošiaľom, ktorý nás ženie k ďalším nákupom (lebo chemikálie, tak treba zahodiť všetky doterajšie fľaštičky a nahradiť ich novými, „čistými“). Dnes ale vyberieme slovo prírodná zo zástupu hesiel, ktoré svojou všadeprítomnosťou strácajú význam (domáce, handmade, urban,…), a skúsime sa na tento typ výrobkov pozrieť o čosi triezvejšie.

O tom, aké účinky na nás majú rôzne kozmetické zázraky, existuje mnoho štúdií, často s rozporuplnými názormi. Pokračovať v čítaní: „Príroda na vlastnej koži“

Hlad kože

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne uverejnený v newslettri 15. júna 2017.

Vyzeral ako vyhadzovač; neuveriteľne sa mi páčil. Mal krásnu tvár a veľké telo, nič také fyzicky silné som dovtedy nezažila. Rada som ho pozorovala, ako sa pohybuje po byte, odostiera žalúzie, chystá sa do práce. Obľúbila som si kontrast jeho rezignovaného výrazu a plachého úsmevu. Hodiny by som vydržala v tichosti sa na neho pozerať a dotýkať sa ho.

Potom sme sa prestali stretávať a keďže to nebola láska môjho života, chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, že aj napriek tomu sa opúšťam.  Pokračovať v čítaní: „Hlad kože“