Značka: financie

Archív1 komentár

Posledné tabu vo vzťahoch?

redakcia

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 19. marca 2020.

Krátky playlist/soundtrack k článku nájdete tu.

Diamantová svadba pre mojich starých rodičov neznamenala žiadne veľké oslavy a špeciálne dary. Pokračovali v zabehnutom systéme ich dlhoročného manželstva – aj čo sa financií týka. Po všelijakých skúsenostiach – napríklad s dedovými nákupmi predražených dečiek a hrncov na organizovaných výletoch (ktorý bol, prekvapivo, pre šmejdov jednoduchšia obeť) – mala dlhodobo na starosti domácu kasu výlučne babka. Oba skromné dôchodky išli automaticky do jej rúk, ihneď vyplatila účty a zostatok odložila na bežné nákupy (a prekvapivo jej zvýšilo aj na sviatočné výslužky pre vnúčatá). Dedo od babky dostával raz mesačne vreckové, ktoré míňal v krčme na kávu (Nesku 3 v 1) a na obrazovku (Športku, ktorú pravidelne a neúspešne podával po svojej poslednej výhre v roku 1959. Vtedy si ňou zarobil na svadbu.) 

Pokračovať v čítaní: „Posledné tabu vo vzťahoch?“
ArchívZanechať komentár

Neviditeľní

redakcia

napísala ALENA SABUCHOVÁ
ilustrovala VIKTÓRIA HORŇANOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. mája 2019.

O pár týždňov budem mať tridsať. Pred pár rokmi, povedzme pätnástimi, som si to nevedela celkom predstaviť. Tridsiatka bola pre mňa sci-fi, znamenala hranicu „hotových ľudí“, schopných stavať si domy a chodiť na rodičovské združenia, učiť svoje deti, že si treba umývať ruky a nejesť piesok. Chápete – naozajstná zodpovednosť za seba, účty aj iných, priestor mýliť sa dosť eliminovaný –, vtedy už predsa musíme vedieť odkiaľ a kam, vysokoškolský diplom a dobrá práca, veľké sobotné nákupy a ľudia, s ktorými už asi zosta(r)neme. Konkrétnejšie som to premyslené nemala, napokon načo, bolo to nepredstaviteľne ďaleko. Pokračovať v čítaní: „Neviditeľní“

ArchívZanechať komentár

Zradené vlastným telom

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. februára 2019.

Takí mladí ľudia, a furt vám niečo je, povzdychne si zavše moja mama, keď jej do telefónu referujem, čo máme nové a že v našej domácnosti práve šarapatí nejaký bacil, seknutý chrbát alebo migréna. Nuž hej, máme úplne obyčajné telá, ktoré často bolia a reagujú na to, s čím prichádzajú do kontaktu. Možno by sa o ne bolo treba viac starať, lepšie jesť, viac sa hýbať. No samotná mladosť od choroby nikoho neuchráni.

Bolesť prichádza kedykoľvek. A nielen taká, čo sa po dvoch ibalginoch a výdatnom spánku vytratí a zabudne sa na ňu. Patrí k životu – čo sa dá robiť –, no nie je zrovna fér a spravodlivá. Pokračovať v čítaní: „Zradené vlastným telom“

Archív4 komentáre

Mama chodí do práce

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. novembra 2018.

Púšťam sa na neznáme územie. Jediné, čo mám, je nejasná detská spomienky, ako plačem v jasliach. Plakala som však ešte aj na začiatku školského roka v tretej triede, takže neviem, nakoľko je to relevantné a svedčiace o psychickej ujme dieťaťa z jeho odloženia.

Potom je tu už len predstava toho, aké to asi musí byť náročné. Porodiť dieťa. Vychovávať ho. Byť s ním doma. Zažívať izoláciu. Nespať. Nemať peniaze. Vrátiť sa do práce alebo si hľadať novú. Frustrácia. Viac už s dieťaťom nebyť doma. Stres. Zodpovednosť. Vlastné potreby. Potreby všetkých naokolo. Dedlajny. Krik. Krupicová kaša a excelovské tabuľky. Očko na pančuche.

No po tom, ako som sa na návrat k pracovnému životu spýtala priamo matiek, sa k mojej predstave pridalo aj presvedčenie, že sa to nejako predsa len dá zvládnuť. Pokračovať v čítaní: „Mama chodí do práce“

ArchívZanechať komentár

O šetrení

redakcia

napísala MIRKA URBANOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. mája 2017.

Po ankete k dnešnej téme som sa chvíľu cítila ako stelesnenie mojej desktop appky na spravovanie financií – MoneyGuru. Môj dnešný vzťah k peniazom a k šetreniu podmienilo viacero udalostí a osôb. Som večná študentka, ktorá popri štúdiu pracuje vo svojom odbore v part-time džoboch s nízkym ohodnotením, som odborný prekariát.

Mám však presný prehľad o tom, na čo míňam, a škrečkujem na katastrofy ako kaz na zuboch či trojmesačný výpadok z práce. Zamyslela som sa však, či to nepreháňam. Pokračovať v čítaní: „O šetrení“