napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 4. januára 2024.

Už siedmy rok sa vždy na prelome tých kalendárnych obzeráme za tým, čo bolo. Blahodárne, podporné, objavné, radostné. Pôžitky a poznania, oporné body a posuny. Po našom redakčnom obzretí za rokom 2023 v Kurníku vám tak prinášame výber minuloročných životných radostí, o ktoré sa podelili Soňa G. Lutherová, Rada Mikšík, Denisa Ballová, Veronika Š. Pilátová a Anna Siedykh.

Veronika Š. Pilátová, fotografka, writerka, produkčná 

2023 je rokom náročných zmien, zmierenia a odpúšťania (sebe aj druhým). 

Zahájila som ho podaním žiadosti o rozvod a následne krátkou, no intenzívnou cestou na portugalské pobrežie. Sama. Nechala som doma svojho štvorročáka a snažila sa bez výčitiek prijať pocit, že mi je v tej chvíli strašne dobre. Potrebovala som to. Odstup a oddych. A more. 

Následne som po rokoch freelance absolvovala frustrujúcu šnúru pracovných pohovorov. Ako sama mama som potrebovala istotu a stabilitu. Ak ste si mysleli, že diskriminácia matiek na pracovisku je už minulosťou, sklamem vás. Spojenie s Evou Vaľovskou, CEO OZtka Trust Women, teda vnímam ako personal miracle tohto roka. Približne od apríla spoločne pracujeme na odbornej kampani I SEE ME o sebahodnote. Prinášame príbehy reálnych žien pretkávané rozhovormi s odborníkmi a odborníčkami. V závere roka sme zavŕšili prvú fázu kampane odbornou konferenciou. Ako to máš so sebahodnotou ty? Zastav sa na chvíľu a skús si zodpovedať túto zdanlivo ľahkú otázku. Prekvapivé, však? 

Spolu s témou rastiem aj ja. Učím sa pochváliť samu seba a občas mi to už aj ide. Učím sa oddychovať a ešte stále mi to nejde. 

Ak by som si mala dať jediné predsavzatie, bolo by to práve dopriať si oddych. Nájsť work-life balance, menej sa náhliť. BYŤ DOSŤ – dobrá matka, zamestnankyňa, partnerka, dcéra, sestra, priateľka, byť dobrá sama pre seba. Presne taká, aká som.
A to prajem aj vám: Be Good Enough.

Moje tipy na:

• hru, ktorá zbližuje: Človečina;
• knihu: Od osamelosti k blízkemu vzťahu v partnerstve; 
• podcast: I SEE ME; 
• výlety: očarujúci Gemer a chorvátsky ostrov Cres po sezóne ❤️; 
• bedeker: DOBRODRUH od Bystrín; 
• seriál: The Marvelous Mrs. Maisel – stand-up komička v 60. rokoch a silné, no extrémne humorné zrkadlo nielen vtedajších čias; 
• film: Najhorší človek na svete;
• song: Hold Your Own – Kae Tempest – personal anthem tohto roka;
• insta profil (nielen) pre jednorodičov: @vjednomjesila ilustrátorky Zity Pisar;
• obľúbenú jogínku: Petra Ďurica. Na jej Patreone s ňou môžeš cvičiť aj online. 

Milý rok 2023, ak si ma niečo naučil, tak toto:

Ver si. Ten hnusný pocit v tvojom vnútri má vždy svoje opodstatnenie. Ver mu. Volá sa intuícia. Daj na ňu. Si silnejšia, ako si myslíš. Nemaj strach. Prijímaj. Odpusť. Dýchaj, neprestávaj. To dáš! A nezabúdaj tancovať.

Denisa Ballová, novinárka

Za posledný rok som urobila veľké pokroky. Začnem tými najosobnejšími – viac si verím, viem sa zastať samej seba. To, čo by bolo nemysliteľné už len v predstavách, aplikujem v realite. Ozývam sa, obraňujem. A nielen svoju osobu, aj iných. Často počujem, ako sa žena ospravedlňuje už len pre svoj názor. Bola som rovnaká. Písala som maily kolegom a kolegyniam, ktoré sa začínali slovami „prepáčte“ alebo „mrzí ma to“, a až potom som išla k veci. Už to nerobím, nemám sa za čo ospravedlňovať, keď sa ozývam.

Rovnako som v minulosti spochybňovala svoje úspechy. Diplom z vysokej školy vo Francúzsku? Prosím vás, koľko ľudí taký má, hovorila som, keď sa ľudia čudovali a chceli ma pochváliť. Znegovala som to ešte skôr, ako sa k pochvale vôbec dostali. Dnes si už vážim, čo som dosiahla, lebo to nebolo jednoduché a zadarmo.

Občas mám pocit, že nás Slovenky spája nízke sebavedomie a podceňovanie sa za každých okolností. A proti tomu sa snažím bojovať. Viem, že si nikdy nebudem veriť ako Beyoncé, že občas budem mlčať, keď bude treba hovoriť a zastať sa inej ženy, ale učím sa a z toho mám snáď najväčšiu radosť.

Dovolila som si pomôcť. Začala som chodiť na terapiu a som za to nesmierne vďačná. Mnohé veci by som bez svojej psychologičky neustála, či už v práci pre vojny a hrôzy, ktoré denne vidím a čítam, alebo v osobnom živote. Vďaka sedeniam som dokázala svoje pocity spracovať a pomenovať to, čo som dovtedy nevedela.

Prekonala som samu seba. Vďaka porotovaniu v literárnej súťaži Anasoft Litera som sa naučila obhájiť si svoj názor. Rozprávala som sa s holandským kráľom Viliamom-Alexandrom aj s americkým spisovateľom Jonathanom Littellom. Priniesla som rozhovory s výnimočnými ženami a matkami, ktoré môžu byť inšpiráciou pre iných, a v tejto svojej snahe chcem pokračovať.

A nakoniec som si v tridsaťpäťke splnila sen – postavila som sa na baletné špičky. Kým niektorí chodia v piatok večer na pivo, ja si chodím po svalovku na baletnú hodinu.

Radosť mi robia aj skvelé knihy zo slovenských vydavateľstiev, ktoré často stoja na pracovitých optimistoch a optimistkách. Tento rok najviac odporúčam román Tam, kde číha vlk od Ajelet Gundar-Gošen, Jazero od Han Donau a Kodanskú trilógiu od Tove Ditlevsen. Som nadšená, že sa k nám dostávajú aj vynikajúce české preklady Édouarda Louisa a famóznej Annie Ernaux. Obaja podľa mňa patria medzi to najlepšie, čo ponúka súčasná francúzska literatúra.

Všetkým ženám v rodine kupujem už len slovenskú kozmetiku Mylo. Objavila som ju v Prahe a na tvár si odvtedy nedám nič iné. A nechala som si ušiť kabát od Petry Kubíkovej. Zaslúžim si za tento rok odmenu.

Rada Mikšík, lektorka vzťahovej a sexuálnej výchovy 

Hľadať svetlé momenty tohto roka je pre mňa ťažké. Zažila som dno svojich síl, šikanu, hate speech, rozvod, stratu blízkeho aj stratu domova, ktorý som budovala. Píšem teda o tom, čo mi dávalo radosť a silu, aj keď som neverila, že ešte bude dobre alebo aspoň inak než úplne zle. 

Ciele vzťahovej a sexuálnej výchovy sú vďaka našej práci v inTYMYta súčasťou kurikulárnej reformy a vďaka petícii sú podporené verejnosťou. Mládež sa bude učiť napr. o súhlase – prevencii násilia a obťažovania – a to je veľká vec. V projekte Dôstojná menštruácia sa nám podarilo začať vyrábať menštruačné skrinky a vložky sa tak dostávajú k ľuďom v menštruačnej chudobe v rôznych lokalitách.

Skvelé je, že sa na Slovensku začalo preplácať očkovanie proti HPV mládeži do 15. roku. Čakám, kedy hranicu posunieme aj na dospelých.

Pri knihách spomeniem:

1. preklad knihy Právo na sex od Amie Srinivasan, ktorá rozoberá súhlas a sexualitu v rôznych kontextoch;
2. Jazero od Han Donau – nádherná kniha, ktorú vnímate viacerými zmyslami; o strate, o vytrhnutí kúska vás a objavovaní všetkého, čo strata zmenila; 
3. Neskrývaná láska od Doroty Holubovej a Michala Dudoňa je pozvánka do súkromia queer ľudí, ktorí odhaľujú bolesti aj radosť, no hlavne seba ako súčasť spoločnosti, ktorá snáď aj vďaka takýmto knihám pochopí, že rešpekt je cesta pre nás všetkých;
4. druhá dotlač Ja v tvojom veku…! sa udiala vďaka Žltému a vďaka Helge Pavelkovej je nádherná (zároveň ďakujem Helge, že sme mohli dizajn použiť aj pre logo nového podcastu Musíme sa porozprávať).

Perfektná je aj výstava Oslobodený priestor. Rubriku kultúra ukončím dokonalým koncertom Sofi Tukker na Pohode. Tancujem doteraz. 

Témou roka boli aj neziskovky. Najbližšie srdcu sú mi inTYMYta  aj Odyseus, Vagus, Saplinq, De Paul, Možnosť voľby či Cesta von. Robíme výbornú prácu, ktorá často supluje štát, tak si na to pri 2 % spomeňte.

Na záver sa vrátim k sebe. Som na seba hrdá a dávam si kredit. Som hrdá, že som tu, že som vyhľadala pomoc. Odišla som, aj keď som mala z odchodu strach. Hovorila som nie, vnímala svoje hranice aj emócie. Robila som chyby a dala von hnev. Som hrdá, že som otvárala boľavé šuflíky, ktoré som sama pred sebou zavrela. 

Úplným highlightom sú priateľstvá, ktoré máme cez čokoľvek. Aj cez šikanu, hate speech, rozchody, straty, nové práce, partnerstvá, aj o piatej ráno, sledujeme chyby, odpúšťame, bez drámy a súdenia, s prijatím a láskou sme si bezpečie.

Je toho nakoniec dosť, čo ma teší. A to je dobre. Okrem iného aj malé prejavy ľudskosti od neznámych neznámym. Len tak a pritom veľa, viete. Ďakujem ti, Kurník, že si mi dal túto šancu.

Anna Siedykh, kultúrna manažérka

Jednou z najdôležitejších vecí, ktorú ma naučil tento rok plný tmy a neistoty, je, že veľmi prehodnocujeme koncept šťastia, čakajúc na veľké veci, ktoré nikdy neprídu. Svoje kúsky radosti som zbierala zo západov slnka, z kyjevskej kávy, tešenia sa blízkych, vône podarených koláčov a obľúbených veršov.

Jednou z veľkých radostí tohto roka boli prechádzky osamote, čo mi spevňovali myseľ. Niekedy som sa túlala všímavo a pozorne, ako hrdina známej Walserovej novely, a niekedy mi boli spoločníkmi dobré podcasty. Nanovo som si vypočula staršie diely môjho obľúbeného The New Yorker: Poetry. Dokazuje, že poézia žije všade okolo nás a je prístupná pre každého a každú, kto jej rád otvorí srdce.

Srdce mi príjemne rozbúchal aj podcast Louisiana Literature, kde sa môžete zasmiať na vtípkoch Umberta Eca a vypočuť si múdrosti Patti Smith.

Knižnou radosťou roka sa stali nové preklady básnika Paula Celana od Milana Richtera. Nedajte sa sklamať obálkou a zaobstarajte si ju na poličku. Neskutočný rešpekt pred prekladateľom Sebaldových Prstencov Saturna Michalom Hvoreckým, ktorý nám dovoľuje vychutnať si jedného z najlepších nemeckých intelektuálov. Radosťou a srdcovkou je väčšie číslo prekladov ukrajinských kníh v slovenských kníhkupectvách. Hlavne Internát  od Serhija Žadana a Slovník vojny od Ostapa Slyvynskeho.

Tento rok ma pri svetle držali rozhovory s neskutočne silnými ľuďmi. Radosť mi priniesla slovná blízkosť s Mirkou Ábelovou, ukrajinským básnikom Ostapom Slyvynskym, poetkou a spisovateľkou Katerynou Jehoruškinou.

Radosti transformujem do vďačnosti.

Za prvé moderovačky na Pohode a BRAKu.

Za prvý článok v Denníku N.

Za možnosť spolupracovať na trnavskom literárnom festivale Ypsalon a deliť sa o radosti a bolesti s neskutočne silnou osobnosťou a profesionálnou kultúrnou manažérkou Soňou Jakubove.

Za možnosť byť súčasťou festivalu [fjúžn] o nových menšinách, cudzincoch a cudzinkách a ďalších minoritných skupinách, ktoré tvoria rozmanitú spoločnosť.

Za retinol, čo mi rozžiaruje pleť.

Za kultový slivkový koláč NYT, ktorý sa mi daril celý rok! (Skúste dať menej cukru a zaľúbite sa doň aj vy!)

Za moju učiteľku jidiš a vzácny preklad Majsebuch, ktorý ma čakal v pražskom antikvariáte.

Za možnosť vidieť jeden z najlepších dokumentov o Ukrajine Svetloplachosť.

Za možnosť byť kurátorkou ukrajinského knižného klubu v Goethe-Institut.  

Za každý deň, čo môžem byť a rozprávať sa s ľuďmi, ktorých milujem. A prihovárať sa cez texty. Napríklad aj tu a teraz sediac v starom dome mojej prababky medzi ukrajinskými horami, pijúc najchutnejšiu nesku.

Soňa G. Lutherová, antropologička a filmárka

Uplynulý rok bol pre mňa pomerne náročný po stránke pracovnej aj osobnej a priniesol mi radosti, sklamania, ale aj všakovaké ponaučenia. Napokon, asi ako nám všetkým.

Na jar som dokončila dokumentárny film Šťastný človek, na ktorom som intenzívne pracovala niekoľko rokov. V apríli sme ho s mojím tímom konečne odpremiérovali na festivale Hotdocs v kanadskom Toronte a na jeseň ho uviedol HBO MAX. Okrem toho som naplno „fičala“ na mojej domovskej SAV v Ústave etnológie a sociálnej antropológie. Žonglovanie medzi dvoma pracovnými nohami – vedeckou a filmárskou – mi prináša pocit naplnenia, ale zároveň neustále bojujem o rovnováhu medzi osobným a pracovným životom. Nie vždy sa mi to darí a túto výzvu si so sebou ponesiem aj do ďalšieho roka. Neboríme sa s ňou ale mnohé, čo chceme podávať uspokojivý výkon vo všetkých svojich životných rolách, a tak nejak pri tom zabúdame na seba? Je niekoľko vecí, ktoré mi to toho roku uľahčili.

V prvom rade čítanie – od faktografie cez beletriu až po grafické romány. Spomeniem tie, čo mi napadnú ako prvé: vynikajúci horor od môjho obľúbeného Dana Simmonsa o dospievaní v malom americkom mestečku Summer of night, intímnu dystópiu Ostrov bez pamäti od Yoko Ogawa či sci-fi klasiku od milovanej Ursuly Le Guin Dispossessed. Potešila ma aj Nagabeho manga Dívka ze země Venku.

Keďže mám pomerne sedavé zamestnanie a v roku 2023 som oslávila štyridsiatku, snažím sa o seba viac starať. Už roky cvičím na chrbát (nie veľa, ale aspoň pomerne pravidelne) a nezabúdam na pleť (krém s UV faktorom a olejčeky od mojej švagrinej z Noili, ktoré sú kvalitné a nenáročné na aplikáciu).

Toho roku sa mi podarilo dosť cestovať – okrem spomínanej Kanady a letného Grécka s rodinou som s kolegyňou navštívila Island, ktorý vo mne zanechal hlboký dojem. Takýto „inoplanetárny“ zážitok si určite niekedy rada zopakujem.

Najväčším zdrojom energie je pre mňa ale motanie sa po lesoch s mojím mužom, so synmi a najnovšie aj s našou pudlicou Eliškou. Tam zabúdam na všetku ťažobu, aj tú najväčšiu zo spoločensko-politickej situácie doma a vo svete. Obavy z nášho aktuálneho smerovania asi pociťujeme mnohé a mnohí. Aj v tomto ohľade však hľadajme rovnováhu: nerezignujme a neuzavrime sa do komfortných bublín (reálnych či fantazijných), ale ďalej pracujme na našej spoločnej budúcnosti. Ide nám o veľa, a preto nesmieme poľaviť. Verím však, že kľúčom k zlepšeniu situácie je aj láskavosť, k iným i k sebe.

korektúra SOŇA GREGOROVÁ