napísala MIRKA URBANOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. mája 2017.

Po ankete k dnešnej téme som sa chvíľu cítila ako stelesnenie mojej desktop appky na spravovanie financií – MoneyGuru. Môj dnešný vzťah k peniazom a k šetreniu podmienilo viacero udalostí a osôb. Som večná študentka, ktorá popri štúdiu pracuje vo svojom odbore v part-time džoboch s nízkym ohodnotením, som odborný prekariát.

Mám však presný prehľad o tom, na čo míňam, a škrečkujem na katastrofy ako kaz na zuboch či trojmesačný výpadok z práce. Zamyslela som sa však, či to nepreháňam. Som jediná žena, ktorá okrem PMS zažíva každý mesiac aj pocit silného existenčného ohrozenia? Som až taká neurotická či iba šialene šporovlivá? Či je to o niečom inom?

Pred viac ako rokom som založila na Facebooku skupinu Prasiatko na diéte, ktorá mala slúžiť ako platforma pre zdieľanie tipov, ako ušetriť tam, kde to má zmysel. Ja a ani mnou zapojené kamošky nie sme vyštudované ekonómky, no snažíme sa trochu pretriediť tú našu dobu konzumnú. A nie, nezdieľame letáky z Lidlu. Sme síce pomerne mladé, ale po istom čase nám asi všetkým pripadá brať peniaze od rodičov viac ako parazitizmus než symbióza.

Povedzme si otvorene, nakupovať za vlastné bolí oveľa viac než za „požičané“. Obzvlášť keď nás naše príjmy v čistom privádzajú do úžasu nad tým, ako tu niekto dokáže zarobiť hoci len na last minute dovolenku pre celú rodinu. Chceme byť pekné, bio, ecofriendly, poctivé, plné zážitkov a dobrého jedla. No tieto blyštiace sa nálepky niekedy ťažko držia na svetríku z HMka, čo je tu s nami už štvrtú sezónu.

Príjmy mínus výdavky = kladné číslo!
Pred časom ma môj priateľ, ktorý chápe minimalizmus ako životný štýl (a nie ako tendenciu v hudbe a vizuálnom umení ako ja), zasvätil do tajomstiev prežitia emancipovanej ženy (ktorú on živiť nebude) v podmienkach našej slovenskej verzie neoliberálneho kapitalizmu.

Prvý krok je udržať si povedomie o svojich príjmoch a výdavkoch a balans medzi nimi. Aby ste na konci mesiaca nevyškrabávali špagety z hrnca alebo nemuseli jesť rožky s horčicou ako naša čitateľka Alica. Väčšina respondentiek našej kurníkovej ankety je finančne samostatná a má prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch. No nie do všetkých podrobností.

Najviac nápomocné sú im pri tom ich bankové výpisy, ešte lepší je internet banking. Tam im inteligentný softvér upečie personalizovaný koláčový graf so špecifikáciou, na čo boli vynaložené prostriedky (potraviny, drogéria, atď.). Ešte lepšie je však, keď si samy urobíte aspoň za jeden mesiac detailný prehľad o tom, kam idú vaše peniaze. Ja odtiaľ dobre viem, že by som mala obmedziť položky podniky, darčeky a oblečenie. Cink-cink!

Banka dokáže zastúpiť aj učiteľa, no skôr ten typ s pomyselnou trstenicou. Zuzana a Katka samy zistili, ako bolí prečerpanie prostriedkov na karte, a už si svoje transakcie sledujú pozornejšie. Zázvorka odporúča okrem bežného účtu založiť si vedľajší účet, na ktorý pravidelne posiela svoju rezervu pre prípadné neočakávané výdavky.

Ružové problémy
Emancipácia žien v našom bývalom socialistickom Československu priniesla ženám okrem starostlivosti o chod domácnosti a rodiny povinnosť pracovať. So svojím platom je však dnes spokojná asi iba polovica žien z našej ankety. A nie sú to žiadne neskromné devy, jedna spokojná Zuzana zarába približne 500 eur mesačne.

Máme tu stále prítomnú platovú nerovnosť medzi mužmi a ženami či diferenciáciu povolaní na „mužské“ a „ženské“. Typický príklad z dnešného office prostredia je vysoko ohodnotený manažér a jeho asistentka, ktorá kariérne rastie iba k dokonalosti. Alebo celá prefeminizovaná, podhodnotená kultúra. Na druhej strane tu máme tzv. ružovú daň, ktorá je dôvodom, že pena na holenie v ženskom oddelení drogérie je drahšia než tá z oddelenia pre mužov.

Ako je možné, že znesieme bez väčšieho reptania nižšie príjmy a vyššie výdavky? Pohlavná determinácia určite nie je správna odpoveď.

Veci-služby-zážitky
A hlavne, v rámci intencií môjho článku, ako a kde teda ušetriť, keď už sme v nízkobudgetovejsituácii? Najťažšie sa manipuluje s najväčšími položkami, ako sú nájomné/hypotéka, doprava či jedlo. Všade sa však dajú urobiť isté vylepšenia, no zásadne škrtať bude menej bolestivé v iných oblastiach.

Ja osobne chodím výlučne MHD, na bicykli alebo pešo. Z ponúkaných lístkov verejnej dopravy nakupujem tie najvýhodnejšie – väčšinou platné dlhší čas. Ak sa delíte o réžiu domácnosti so spolubývajúcimi, najlepší prehľad o vynaložených prostriedkoch jednotlivými členmi domácnosti na spoločné položky vám ponúkne appka Splitwise.

Momentálne asi najdrahšia a najoceňovanejšia komodita sú zážitky. Sandra odporúča venovať sa vo voľnom čase „lacným hobby“ – turistike, bicyklovaniu, čítaniu kníh. Ja iba trochu off topicdoplním, že i nové knihy sa nachádzajú okrem kníhkupectiev aj v knižniciach!

Ďalšia položka, kde môžete škrtať, sú služby. Ako radí Paulína, varte si doma. Zabudnite na hipsterské podniky, ak to dokážete. Moja kaderníčka na farbenie vlasov sa volá Miroslava. Áno, som to ja. Športovať sa dá aj vonku zadarmo. Ak si v niečom dobrá, uč to ty ostatných. Najčastejšia rada od našich čitateliek však bola, slovami Eleny, nekupovať blbosti. V praktickom preklade: ak si nejdeš kúpiť kávu, do predajne Tchibo nevkroč. To isté platí pre nábytok a OD IKEA.

Špecificky ženský problém je nakupovanie oblečenia a kozmetiky. Môj priateľ nosí pár strategických all time kusov, no naše ženské šatníky sú prudko sezónne. Základné kúsky v kamenných obchodoch väčšinou nezlacnia – a práve do tých sa oplatí investovať.

Ide to ale aj inak. Katka eliminuje svoje výdavky nákupom v second handoch. Baru dostala z druhej ruky aj všetky svoje telefóny a je spokojná. A aj vo výpredaji sa dá podľa Emily nakúpiť cielene. Marika zas odporúča nakupovať na trhu a radšej investovať do kvalitnejších vecí, ktoré vydržia dlhšie.

Z detstva si pamätám krásnu alibistickú formulku mojej mamy, neoficiálnej kráľovnej výpredajov: „Prijala by som také sandále.“ Ale v skutočnosti buď niečo potrebuješ, alebo to chceš. A ako nám napísala Zuzana: „Jediné, čo funguje, je uvedomiť si, že nič z toho, čo iba chcem, v podstate nepotrebujem.“

Dá sa však odolať úplne? Slavoj by povedal, že nie. On sa však nákupmi neodmeňuje ako Paulína a mnoho iných za predošlé strádanie. On nie je primárna cieľovka marketérov. Predpokladám, že tá Coca Cola je jedna z mála vecí, ktorú v ten mesiac kúpil on a o ostatné sa stará jeho žena..