napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. novembra 2024.

Na Instagrame mi algoritmus pravidelne podsúva komediálne videá žien napodobňujúcich estetiku skorých nultých rokov nielen outfitmi, ale aj prístupom k líčeniu. Väčšinou majú tvár (iba tvár, krk nie!) pokrytú hrubou vrstvou o niekoľko odtieňov tmavšieho či skôr do oranžova sfarbeného mejkapu – a nie preto, že by sympatizovali s budúcim americkým prezidentom (hoci podľa výsledku volieb sa nájde aj veľa takých, bohužiaľ). Tento look je pravdepodobne nielen pre mňa riadna spomienková jazda do minulosti, no z iného dôvodu než pointa videí, ktorý mi však vždy udrie očí – a tým je ani nie mejkapom, ale digitálnymi filtrami a lichotivým svetlom dokonalo vyhladená pleť ich protagonistiek.

Kozmetické nánosy nultých rokov

V nultých rokoch bola ponuka dekoratívnej a pleťovej kozmetiky (dnešnej skincare) rozhodne menej rozmanitá. Dôraz sa kládol ani nie tak na celkové zdravie pleti, ale na jej finálnu úpravu, ktorá podliehala istým trendom či špecifickej estetike – často na základe príslušnosti k vybranej subkultúre (väčšinou podľa preferovaného hudobného žánru). 

Bola to však z mainstreamového pohľadu a zjednodušene zhrnuté éra spomínanej hrubej vrstvy viac telového ako pleťového odtieňa líčidla, rovnako hrubo nanesených čiernych liniek na spodnom viečku a svetloružového Labella. Doba čistiaceho gélu a tonika s obsahom alkoholu, ktorý nielen pleť dehydroval, ale aj riadne vyštípal otvorené ranky. Zatiaľ boli z tých čias za pyramídovú hru vyhlásené iba nebankové finančné subjekty, naopak, Avon a Oriflame dámy (a občas nejaký pán) boli takmer v každej rodine. Najlacnejším a najviac krycím lekársky testovaným farbiacim krémom bol Aknecolor, mejkapové pikao v tube – dostupné celkovo v dvoch neinkluzívnych odtieňoch. Proste ste sa prispôsobovali produktom vy, nie ony vám.

Hádaj, čo mám pod hrubou vrstvou korektora

Neskôr sa aj mne zjavila svätá trojica mejkap – korektor – púder, linky sa vyšvihli do horných kútikov očí (RIP Amy W.), pery dostali živšie odtiene. Mnohé z nás (práve v puberte) nemali ani tak chuť sa trendy upraviť, ako celou touto parádou odviesť pozornosť a zakryť zapálené boľavé mazové ložiská a vlasové folikuly – akné. Hoci som to svoje pravidelne riešila odborným čistením u kozmetičky – zdravotnej sestričky – a natierala sa mastičkami s lokálne pôsobiacim antibiotikom, akné neodišlo, rovnako ani moje nepríjemné spomienky na sťažené dýchanie pod naparovačom na otvorenie pórov (dnes sa radšej naparujem už iba v saune).

Akné môže mať rôzne podoby a stupne rozšírenia a akútnosti, rozličné spúšťače a príčiny, no keď sa ho dlhodobo nevieme zbaviť, stane sa neodbytnou traumou zloženou z množstva malých raniek, ktoré prerástli vo veľký problém hlavne v našej hlave. Teda aspoň v tej mojej. Stačilo zopár poznámok okolia, komentár od jednej sídliskovej kozmetičky, nekompromisné svetlo v prezliekacích kabínkach a také to sprosté kruhové obojstranné zrkadlo – konkrétne jeho zväčšovacia strana. Jednoducho som bola tá rapavá, pukatá, informovaná v 16. roku života v salóne v Petržalke takmer vešteckou predpoveďou, že sa mi tá pleť nikdy nezlepší. Nakoniec sa zlepšila, ale nevyliečila sa úplne – a dá sa s tým zmieriť.

Priznávam, kozmetičky sa na mne vždy namakali a som extrémne neposlušná „pacientka“ – dodnes si všetky vyrážky vytláčam, škriabem si tvár pri počítači (aj teraz, sorry). Mám šťastie, že mám – podľa slov jednej pani doktorky – kožu ako hroch (Moo Deng approves), hoci po tých 22 rokoch s akné pozorujem, že sa hojím čoraz pomalšie. Moje vyrážky sú totiž taký evergreen, hoci sú teda väčšinou červené, na tých istých miestach sa mi vytvárajú neustále už od roku 2004. 

Za niektoré môžu periodicky hormóny (bradička), za iné jednoducho fakt, že mám mastnú pleť (všade), za veľa z nich príležitostné cigarety (jedna ciga sú minimálne tri nové jebáky, najhoršie sú po marlborkách). Pri mori, keď mi tvár denne neovievajú výfukové plyny slovenskej národnej automobilovej flotily, ale čerstvý slaný vetrík, sa zas začína fáza kvitnutia akné pred jeho vyčistením, tzv. purge, ktorá mi našepkáva, že aj na mojej tvári je nejaká tá environmentálna stopa.

Explózia starostlivosti o pleť

Na Instagrame a YouTube sa otázkam starostlivosti o pleť, z ktorej sa stal jeden z najrýchlejšie rastúcich biznisov vôbec, venuje veľa dermatológov a  dermatologičiek, ale aj množstvo influencerstva a lifestylových či vedeckýchpodcastov. Asi máloktoré odvetvie sa takto rapídne spopularizovalo práve vďaka sociálnym sieťam – aj vďaka novým dimenziám obsesie mladosťou a krásou. 

Bezchybná pleť sa stala ďalším symbolom spoločenského statusu – je dostupná takmer pre každého, kto má na to prostriedky: získať ju môžeme na klinike pri často bizarne pôsobiacich procedúrach alebo vo fľaštičkách so sérami a v škatuľkách dizajnových krémikov. Pamätám si, ako som kedysi chodila na jeseň do centra estetickej medicíny na chemický píling ovocnými kyselinami – niekoľko nie lacných štipkavých sedení sa dnes presunulo do fľaštičky za pár eur.

Na produktoch čoraz zriedkavejšie vídame nálepky pre jednotlivé vekové decéniá – podobne ako invazívne zákroky typu facelift, aj takmer zázračné a cenovo dostupné fľaštičky s retinolom proti akné i vráskam svorne používajú rôzne generácie. Staršie môže trápiť akné, aj keď už majú pubertu dávno za sebou. A už násťročné dievčatá vedia, čo je to dvojité čistenie, a majú svoju beauty rutinu – to, čo sa kedysi odohrávalo v súkromí kúpeľne a bolo zahalené tajomstvom, je dnes jednou z najexponovanejších činností na sociálnych sieťach. 

Je zvláštne upokojujúce sledovať niekoho pri jeho „premene“, po vygumovaní rušivých „nedokonalostí“, žiariaceho z druhej strany obrazovky nášho smartfónu. Subtílna metamorfóza smerom k nedosiahnuteľnej dokonalosti. Samostatnou kategóriou sú videá chirurgickej extrakcie (nielen) akné, ktoré delia ľudí do dvoch radikálnych táborov fascinovaných a znechutených, podobne ako to vie iba otváranie banánu či smer otočenia toaleťáku na stojane. Pleť je jednoducho čoraz viac exponovaná nielen UV žiareniu, ale aj pohľadu širokej verejnosti, ktorá však paradoxne väčšinou vidí iba jej verziu vylepšenú mejkapom či digitálnymi nástrojmi.

Kde séra nestačia

Okrem recenzií produktov vo viac či menej dostupných cenových kategóriách sa však spomínaní odborníci a odborníčky snažia reagovať na bizarné trendy, beauty rutiny a mýty. Aj do tohto biznisu sa zamiešala etika: kategórie ako šetrnosť k prírode, netestovanie na zvieratách a udržateľnosť. Ide však stále predovšetkým o obrovský biznis: kórejská kozmetika sa stala pojmom s podobným monetárnym cvengom ako kedysi nemecké automobilky. Tieto produkty si podľa odporúčania doktorov a doktoriek či pod ich dohľadom musíme nakoniec aj tak vyskúšať na vlastnej koži a nájsť tú najlepšiu kombináciu, ktorá nemusí byť alchymistickým výkonom, ale zohľadnením základného problému a nášho životného štýlu – vrátane finančných možností.

Starostlivosť o pleť totiž neznamená iba vonkajšiu starostlivosť o kožu. Viacerí odborníci a odborníčky už chápu stav našej pleti celostne a že jej nepomáha, ale, naopak, vyslovene škodí stres, cukor či rôzne excesy v životnom štýle (fajčenie, alkohol, prípadne iné drogy), ktoré narúšajú rovnováhu v tele a prispievajú k vzniku zápalu. A že nie všetky červené hrbolčeky či čierne bodky na tvári sú akné. Napriek tomu všetkému je akné stále medzi nami (aj na mojej tvári, hoci čoraz miernejšie). Jeho najťažšie formy sa dajú s lekárskym predpisom doslova vypudiť prostredníctvom látky isotretinoinu – videla som to na vlastné oči na strednej škole u kamošky, ktorá sa nám doslova zošúpala pred očami do svojej acne-free verzie –, síce s vedľajšími účinkami, ale raz a navždy.

Ja som však nakoniec ostala pri riešení akútnych vyrážok pomocou hydrokoloidných náplastí od istej kórejskej značky (hoci som vyskúšala aj antikoncepciu, ktorá však nepriniesla mojej pleti bábätkovskú nepoškvrnenosť). Akné sa väčšinou objaví v najnevhodnejšej chvíli, no základom je zmierniť zápal, ktorý sa môže veľmi rýchlo vyvinúť do boľavého vulkánu, ktorého ďalší osud asi nemusím viac opisovať – aj keď nadšenci  pimple popping videí by sa potešili.  

Holistický pohľad do zrkadla

Paradoxne akné vystupuje do popredia práve vtedy, keď sa ho najviac snažíme zakryť. A stres zo zviditeľnenia toho, o čom si myslíme, že bije aj tak každému do očí, ho môže zhoršiť ešte viac. Väčšinou však zmeny na svojej pleti sledujeme najviac my samy/i a čím viac nás to bude trápiť, tým viac nás bude trápiť aj naša koža. Vystúpiť z tohto bludného kruhu plaču pred zrkadlom a pštrosieho správania v spoločnosti je vecou pokusov a omylov – so správnym druhom kozmetiky, ale aj v rámci regulovania nášho stresu či toho, čo konzumujeme či už online, alebo offline (posledné výskumy poukazujú na prepojenie črevného mikrobiómu a zdravia kože).

Z vývinu kozmetického priemyslu posledných rokov si nemusíme zobrať do kúpeľne na skúšku všetky produkty, ale vedomosť, že sme jedinečnou zmesou fluktuujúcich hormónov, znečisteného ovzdušia a prostredia, nedostatkov v stravovaní a celkovej životospráve či dedičných genetických predispozícií. Každý však máme na tvári póry, chĺpky, rôzne škvrny, znamienka, jazvy, pigmentové fľaky, bradavičky – unikátne vpísaný príbeh svojho života, našich predkov a životného štýlu, ktorý vedieme. 

Kozmetické procedúry a produkty, na ktoré máme dostatok financií, nám môžu výrazne pomôcť, no naša hlava i žalúdok nám svojím spôsobom hovoria, že by sme mali hľadať aj vnútri – stačí sa na svoju kožu a pleť pozrieť do zrkadla po žúre, športe, saune či sexe. Jedna z týchto aktivít nepraje (nielen) našej pleti a spôsobuje dočasné opuchnutie a dehydratáciu, ale aj trvalejšie následky – hádajte ktorá.  

editovala MICHAELA KUČOVÁ korektúra VIKTÓRIA DUBOVICKÁ