napísala BEATA BABIČOVÁ ilustrovala SAŠA BURICOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. apríla 2021.

Prvé výročie pandémie brnklo na moju melancholickú strunu a ja som sa rozhodla bilancovať. Rok s pandémiou bol pre mňa ďalším rokom single života, avšak randenie nabralo na intenzite.

Prebudenie

Minulé leto, počas krátkeho uvoľnenia pandemickej medzihry, som si uvedomila, že sa potrebujem viac socializovať. Konkrétne, že potrebujem niekoho spoznať. Podarilo sa mi navštíviť zopár kultúrnych podujatí, párkrát som vyliezla zo svojho brloha na kávu či limonádu na terasu do mesta. Najčastejšie ma však prevalcovali moje introvertné zvyklosti a zakotvila som v parku na lavičke s rozčítanou knihou, čo ako spôsob nadviazania nových známostí nemôžem odporúčať. Jedine v prípade, ak ste oslnivo nádherná a prihovorí sa vám obdobne vyzerajúci okoloidúci.

Leto a svadby sa skončili, vlna za vlnou sa valila a na Slovensku sa zvýšila frekvencia pojmu lockdown. Adrenalín som si zvýšila ako dobrovoľníčka na prvom plošnom testovaní, netušiac, že sa z toho stane fetiš, ktorým sa budeme všetci pravidelne každý týždeň ukájať. Lekár, s ktorým som sa zoznámila v ochrannom obleku a respirátore, si moje telefónne číslo nevypýtal. Ideme ďalej!

Jesenná melanchólia

Na jeseň sa dni skracujú a noci predlžujú. Predĺžené noci evokujú viac času na súkromné aktivity, ale pokiaľ k tomu nočnému pozeraniu filmov a vyrábaniu palaciniek nemáte spoločnosť, je to dosť smutné. Samota je určite prospešná, keď potrebujete premýšľať nad životom, chcete v tichosti čítať alebo napríklad ostať celú sobotu v pyžame po náročnom týždni v práci. Samota je však aj ťažko zvládnuteľná, najmä keď sama vlečiete ťažký nákup z obchodu, pri vašom stole v kuchyni je obsadené vždy iba jedno miesto alebo vám nemá kto povedať, že to tričko okrovej farby vám skutočne nepristane. 

Samozrejme, stále existujú rôzne možnosti, ako eliminovať samotu. Mám šťastie, že komunikovať s priateľmi a rodinou môžem denne. Môžem dokonca celý svet oboznamovať s činnosťami, ktoré napĺňajú moje dni, a v podstate nikdy nemusím byť sama. Svoje kontá na sociálnych sieťach však nechcem  zahlcovať príbehmi zo života – mám na mysli úplne iný druh zdieľania. Rozhodnúť sa, či to skúsiť, môže byť náročné, avšak začať je nakoniec jednoduché. Počas jedného jesenného večera som našla v počítači pár svojich slušných fotiek, ktoré smerovali na online zoznamku.

S kožou na trh

Kedysi, za čias, keď sa ľudia zoznamovali aj inde ako v algoritmom riadenej aplikácii, ste mohli na zoznamke naraziť v podstate na dva základné druhy mužov. Zhovorčiví exhibicionisti alebo úzkostliví introverti. Konverzácia sa môže vyvíjať rôznymi smermi, je to vo vašich rukách. Šanca, že vám v directe pristane nevyžiadaná fotka ponuky v plnej poľnej, je však u oboch skupín rovnaká. Táto jeseň však bola iná, plnšia a pestrejšia. Inžinier, učiteľ, hasič alebo maliar? Zrazu sú všetci online. 

Baví ma zoznamovať sa s ľuďmi. Neexistuje nič lepšie, ako zisťovať, čo má rád, čo ho baví a čo napĺňa. Ešte zaujímavejšie je, keď sa konverzácia vetví a prichádzajú na rad ťažšie otázky. Čo ťa hnevá a ničí? Čoho sa bojíš? Máš úchylku? O čom snívaš? Písať si je úžasné, vo veľa prípadoch je to pre mňa jednoduchšie ako rozhovor naživo. Človek sa viac otvorí a stretnutie sa potom javí ako nevyhnutnosť.

Prvé jesenné rande dopadlo rozpačito, problémom bola vzdialenosť. Veta „dosť ďaleko bývaš“ odznela v čase, keď sme ešte nevedeli, že prekročenie hranice okresu je luxus, ktorý si o pár mesiacov nebudeme môcť dovoliť. Už sme sa nestretli a moje hľadanie pokračovalo. Ďalšie rande bolo tiež medziokresným spojením. Parametre vek a vzdialenosť som mala nastavené správne, avšak ten záhadný algoritmus sa s nami zahrával. Hodinová cesta vlakom v rúšku bola okomentovaná dosť hanlivo, moje skóre však zlepšila návšteva galérie, v tom čase poslednej kultúrnej inštitúcie, ktorá ešte vítala návštevníkov. Rande bolo fajn, sympatie boli vzájomné, ak však nepreskočí iskra, rovnaký vkus na knihy a filmy situáciu nezachráni.

Pošli mi fotku a výsledok testu

Potom prišla zima a ešte jedna zhoda, bohužiaľ, opäť medzi okresmi, ale zdanlivo osudová. Spojenie bolo zvýraznené pocitom, že nás dala dokopy situácia „ohľadom korony“. Bolo krásne sa nájsť, zoznámiť sa, dohodnúť sa na stretnutí a uvariť si obed, venovať si čas. Rozumeli sme si. Randenie počas lockdownu však eliminuje možnosti ohúriť sa navzájom, „zbaliť sa“. Nemôžete sa pozvať do divadla či kina, nádeje na romantickú večeru vkladáte do receptu z internetu, respektíve do dôvery v donáškovú službu. Neexistuje možnosť ísť spolu na koncert, zoznámiť potenciálneho partnera s priateľmi, nechať si ho potvrdiť, alebo vyvrátiť niekým, kto nie je omámený krásou prvých bozkov a držaním sa za ruku. 

Prechádzka v prírode aka ľahká turistika či vychutnanie si kávy z papierového pohárika v tieni stromov mestského parku sa javia ako jediné možnosti randenia. Ak sa stretnú dvaja kaviarenskí povaľači, ktorí aj pred pandémiou radšej nechávali les iba veveričkám a neinvestovali do trekingovej obuvi, veľa kilometrov spolu neprejdú. Obzvlásť ak žijete v oblasti, kde v zime stále bývajú mínusové teploty, prípadne snehové chumelice. Ešte môžete trocha riskovať, dohodhnúť si rande rovno doma, servírovať kávu vo svojej kuchyni a ukázať zo svojho súkromia trocha viac ako za obvyklých okolností. A, samozrejme, bez obligátnej kontroly negatívneho testu a dôvery v „čistotu“ všetkých kontaktov to nejde.

Naše nadšenie vyprchalo rýchlo ako platnosť výsledku antigénového testu. Príliš skoro sme začali riešiť praktické otázky a keďže neviem predpovedať budúcnosť, vyhliadky boli mizerné. Predstavujem si, že ak vo vzťahu nastane nepohoda, dokážu ju dvaja ľudia vyriešiť komplexným rozhovorom, ale niekedy už iba obyčajné stretnutie dokáže pripomenúť všetky tie veci, ktoré sa nám navzájom na sebe páčia a prečo chceme byť spolu. Ak vzdialenosť a okolnosti stretnutie neumožňujú, začneme si navzájom chýbať. Čo nám však vlastne chýba, keď je vzťah v začiatkoch a my sa iba spoznávame? Dotyky esemeskou nenahradíš, základy vzťahu počas videohovoru nepostavíš. Nadšenie a chuť venovať čas a energiu niečomu krehkému sa rýchlo stráca. Ako prišlo, tak aj odišlo.

Ostávam sama so sebou

Odstupom času randenie v online priestore počas pandémie vnímam ako antropologické pozorovanie. Potvrdilo sa mi len to, čo už vieme dávno. Osamelosť je peklo, dostať sa z neho je strastiplná cesta. Ale všetci chceme! Sme plní pocitov, otázok a túžby nájsť niekoho, s kým sa zhodneme. Najlepšie v rovnakom okrese. Naša túžba v nás kulminuje, čakáme na uvoľnenie. Zatiaľ potichu sedíme doma. Čakáme a budujeme vzťah sami so sebou, čo sa javí, samozrejme, ako najdôležitejšia zložka plnohodnotného single života. Čakáme a praskáme vo švíkoch.

editovala MICHAELA KUČOVÁ korektúra SOŇA HRÚZIKOVÁ