Čo robíme matkám

napísala ZUZANA SOTÁKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. októbra 2021.

Odpila som si z druhého piva. Ožila som. Veľké mesto. Nie Slovensko. Nikto ma nesúdi pohľadom. Aké oslobodzujúce. Jasné, veď dieťa nie je pri mne. Čo by súdili. No nesúdia, ani keď je so mnou na pive. Fasa. Mám pocit, že mi mozog konečne funguje. Nie litre kávy. Nie zelený čajíček. Nie päť pohárov filtrovanej vody. EEE, pivo. Jediné, čo mi dnes nabudilo mozog a prebralo ma po celodennej šichte s dieťaťom, so starostlivosťou o domácnosť a s prácou. V ušiach mám vypeckovaný playlist z Tarantinových filmov. Pif-pif-pif, odstreľujem jednu úlohu za druhou. Článok za dve hoďky, done! Pár eventov, príspevky na FB, desiatky mailov, pif-pif-pif. Strieľam ich ako ruže na kolotočoch. Vyniesť smeti, roztrhnuté vrecko pred výťahom, rukami zhŕňam pokakané plienky a zhnité hrušky, check. Poliať kvety, vyprať, vyvesiť, zložiť suché, vymeniť voňačku v hajzli, doplniť plienky v prebaľovacom kútiku, vygoogliť a uvariť tri druhy baby jedla, navariť sebe, nestihnúť to zjesť, upratať chladničku, vyčistiť sajrat z kuchynského odtoku, pozbierať kocky zo zeme, poláskať robotický vysávač a postarať sa o neho viac ako on o podlahy… Pif-pif-pif. Snívať, ale nezažívať. Čítať knihu, vyšívať, presádzať, písať knihu, tancovať v klube, kukať film v kine, milovať sa do rána. Túžiť, zabudnúť. Odpisovať rodičom, odpisovať svokrovcom, odpovedať na otázky, žiadne o sebe nedostať. Byť a nebyť. Matka, nie žena. Dcéra, nie dospelá.

Pokračovať v čítaní: “Čo robíme matkám”

Odkiaľ fúka vietor?

napísala ZUZANA SOTÁKOVÁ
ilustrovala MICHAELA MIHALYIOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. júna 2019.

Honnan fúj a szél? Túto otázku som denne počula niekoľkokrát. Asi sa pýtate, čo to znamená. V preklade len otázku, odkiaľ fúka vietor. Ale znamená to aj, že som sa na týždeň výuky plachtenia vydala so šesticou Maďarov. Bol to krst morskou vodou a rosé fröccsom. A bolo to jedno skvelé rozhodnutie a kus slobody v pomerne zabehnutom živote.

Doma mám na pracovnom stole o kvetináč opretú pohľadnicu z Azúrového pobrežia. Je na nej akási zátoka. Na hladine mora sa zrkadlí slnko a jej stredom vedie ostrý rez. Nad modrou vodou sa rozprestiera rovnako žiarivo zafarbená obloha. Záplavu blankytu pretína tenký pás bieleho chumáčovitého oblaku. Pokračovať v čítaní: “Odkiaľ fúka vietor?”