Zvykám si

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala ZUZANA BARTOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 4. júla 2024.

Pôvodne to mal byť text „iba“ o rozvode. Vravela som si, že keď si tým všetkým prejdem, budem mať materiál na písanie aj do zásoby. A že to nemôžem nechať len tak vyšumieť. Vtedy som však tie poryvy v sebe vedela sotva vstrebávať a zdalo sa mi absurdné pokúšať sa ich česať do viet. Napísané mi pripadali smiešne patetické. Dnes to ľutujem – moje podvedomie ma starostlivo chráni a mnohé si už nepamätám. 
Nebude to teda také bezprostredné či autentické, ako keby som tento text písala v čase, keď som zaspávala aj sa budila s rovnako silnou úzkosťou. Žmýkala mi vnútornosti, nedovolila mi prijímať poriadne kyslík ani jedlo, spať, oddýchnuť si alebo čítať. Nenájdeš tu ani to otrasné zúfalstvo, ktoré mnou lomcovalo, keď som hltala novú realitu, holú a ponižujúcu. Odvaha sa minula, spontánnosť a intuícia sa ocitla na bode nula, všetko som robila mechanicky. Sťahovala som sa už zvonka tvrdá ako skala, potoky sĺz stekali po povrchu, akoby som to v skutočnosti ani neprežívala – inak by som sa zrútila ako domček z kariet. Jediná vec, ktorá ma držala vo forme, boli rodičovské povinnosti. Autopilotka, ktorá riadila prázdninové dni tesne pred odchodom z nášho bytu aj tie po ňom. Zariadiť, odviezť, nakúpiť, upratať, pracovať, vyzdvihnúť, poumývať, prečítať, zaspávať, zobudiť, navariť a toto všetko v rytme valčíka v a mol. Na mieste niektorých udalostí je len šedivá šmuha, tak veľmi ma bolia.

Pokračovať v čítaní: “Zvykám si”

Aj tak ti nikto neuverí

napísala ANNA SIEDYKH ilustrovala ZUZANA BARTOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. apríla 2024.

Po tom všetkom, čo sa stalo, stojíš v sprche a trieš si telo tak dlho, až sa ti zdá, že zostaneš bez kože. A v skutočnosti by si si to aj priala. Prenechať toto telo a túto pokožku niekomu inému. Zmeniť svoju tvár, aby si s ňou už nemusela chodiť von. Čo keby si niekto na tebe všimol odtlačky ich prstov? Po tele ti steká voda a ty si myslíš, že by možno bolo fajn, keby sa voda na sekundu zmenila na čepele. 

Teraz ti už tvoj príbeh nepatrí. Všetko, čo povieš, bude použité proti tebe. Preto by som ťa hneď mala upozorniť, že odteraz nemáš hlas. Muži ti ho vzali. Muži, ktorých spoločnosť miluje. Slávni, charizmatickí, s dobrým zmyslom pre humor, inteligentní. Ich verejné vystúpenia plnia celé sály, ich prácu poznajú tisíce ľudí. 

Pokračovať v čítaní: “Aj tak ti nikto neuverí”

Bzučiace leto

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala ZUZANA BARTOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. augusta 2020.

Ako vo videohre prenasledujem v lese na bicykli krehké blýskavé stvorenie, helikoptéru stojatých a iných vôd – vážku. Má krásnu modrozelenú farbu. Uháňame asi rovnakou rýchlosťou a ja sa bojím, že ju zrazím, hoci jej elegancia letu a znalosť prostredia výrazne prebíja moju hrkotavú a neistú jazdu po hrboľatom, neznámom teréne. Spomeniem si na jej nemecké pomenovanie Libelle, ktoré je totožné s pomenovaním vodováhy, a chvíľu sa vyžívam vo svojom amatérskom etymologickom okienku – no to už je vážka preč. Voda je blízko.

Pokračovať v čítaní: “Bzučiace leto”

Šesť (seriálových) príbehov o slobode byť sama sebou

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ZUZANA BARTOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. mája 2020.

V snahe vyplniť si množstvo času náhle tráveného len doma ste isto za ostatné týždne objavili množstvo nových seriálov. Väčšina médií tiež prispôsobila tejto skutočnosti svoj obsah a z každej strany sa tak hrnú tipy a odporúčania, čo určite treba vidieť. V Kurníku však prinášame výber seriálov, ktoré približujú ženské skúsenosti bez (prinajmenšom) únavných stereotypov. Hodina, dve či celý víkend v ich spoločnosti tak určite bude príjemným rozptýlením aj mimo karantény.

Pokračovať v čítaní: “Šesť (seriálových) príbehov o slobode byť sama sebou”