Ako ma (ne)zmenilo materstvo

napísala EVA MÉSZÁROSOVÁ
ilustrovala LUFA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. novembra 2018.

Ja (ne)matka
Občas, keď sa niekde upachtená v zablatených topánkach, nohaviciach s fľakmi od detskej výživy a tričku XXL z tehotenských čias ponáhľam s ukričaným synom v kočíku, jedným okom sledujúc semafory na priechode pre chodcov a tým druhým staršiu dcéru, tváriacu sa, že poslušne čaká na svojom odrážadle na zelenú, zbadám akýmsi tretím vnútorným okom niekde v mojom paralelnom videní stáť vedľa pri semaforoch SEBA.

Seba ešte predtým, než som sa stala matkou. Stojím hneď vedľa, štýlové topánky, pravidelne (no dobre, asi raz) ošetrované krémom na ne určeným, zdanlivo (alebo asi aj naozaj) nedbalý účes, kabelka, nový kabát, v očiach neprítomný pohľad, prezrádzajúci ducha túlajúceho sa kdesi v horách, pri jazere, na večeri… s mysľou plávajúcou si slobodne po mori neskonalých možností… zábavy, hry, práce, rozhovorov, priateľov, dobrodružstiev. Pokračovať v čítaní: “Ako ma (ne)zmenilo materstvo”

O neznesiteľnej krehkosti našej mysle

napísala ANDREA BANDIKOVÁ
ilustrovala CHRISTIANA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. júna 2018.

Prvýkrát som dostala záchvat úzkosti asi pred rokom a pol. Keď som si uvedomila, že môj dlhoročný vzťah sa rozpadáva a stará mama znova ochorela. Po rokoch emocionálnej hojnosti, ako by som ich spätne nazvala, som sa musela konfrontovať s pocitom konca. A to, že môžeš stratiť, nie je ľahké prijať. Bolí to na hrudi, tak ako dovtedy nikdy. Bála som sa, že naraz strácam všetko. Strácam dvoch z mojich najbližších. Môj svet sa mení a tým sa mení všetko, šťastie schované v pocite istoty. Stará mama zomrela počas týchto Vianoc. Môj vzťah sa skončil pred dvomi mesiacmi.

Úzkostné stavy prichádzali kedykoľvek a nesúviseli nutne s problémami, ktoré som v tom čase riešila. Pokračovať v čítaní: “O neznesiteľnej krehkosti našej mysle”

satekova

O starnutí

napísala JANA H. HOFFSTÄDTER
ilustrovala IVANA ŠÁTEKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. marca 2017.

„Ale ty starneš do krásy. A ja mám rád patinu, veď vieš.“ Povie mi občas môj muž a ja neviem, ako reagovať a už vôbec nie, ako sa cítiť.

Prvá časť vety by ma ešte mohla potešiť. Síce starnem, ale to je neodvrátiteľný fakt, to, že starnem do krásy, je celkom dobré. Slovo patina však v spojení s mojím krkom či pažami neznie veľmi pozitívne.

Takto po zime mávam často suché ruky, takže si ich v jednom kuse krémujem. A musím povedať, že mi v poslednom čase neušlo, ako sa menia. Pokračovať v čítaní: “O starnutí”