Značka: život

Archív1 komentár

Najkrajšie obdobie v živote ženy?

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. marca 2019.

Tehotenstvo nie je choroba, ale môžem vám povedať, že dobre sa teda necítim. Aj práve teraz – dnes nie je dobrý deň, nebol ani včera, naposledy možno pred týždňom ma nič nebolelo, neťahalo, vládala som, mohla som sa bez problémov najesť, dalo sa zabudnúť na to, že som tehotná, a myslieť na niečo iné.

Čakala som, že po miliónoch rokov evolúcie to bude jeden perfektne vyladený bezproblémový proces, pri-ro-dze-ný pre ženské telo, no realita ma celkom zaskočila. Na jednej strane je aj pre mňa nesmierne fascinujúce, na úrovni zázraku, že z dvoch mikroskopicky malých buniek sa v mojom tele formuje nový samostatný život, teším sa, že je toho schopné a zvláda to. Pokračovať v čítaní: „Najkrajšie obdobie v živote ženy?“

ArchívZanechať komentár

Dve ženy o šťastí

redakcia

napísali SOŇA HRÚZIKOVÁ & MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. septembra 2018.

(Pozn.: Sonin text je normálnym písmom, Miškin kurzívou.)

Na rohu Kollárka a Obchodnej stáva predavač Nota bene, zvykneme si popriať dobré ráno; minule sa spýtal, čo som taká smutná. Najskôr ma rozčuľoval genderový rozmer tohto postrehu (o ktorom ten pán sotva tuší), to, ako sa od žien večne očakáva, že budú tie usmiate, no neskôr som si uvedomila, že ma hnevá (aj) niečo iné, že sa to dotýka mojej prirodzenosti – nech sa akokoľvek snažím, nejde s tým veľa spraviť.

—

Posledné týždne si uvedomujem, že som šťastná. Nie ok, nie spokojná, intenzívne šťastná. Aj som to párkrát povedala nahlas! Teraz, prirodzene, čakám, čo sa pokazí. A kedy sa ukáže, že je to len sebaklam, fantázia, kedy narazím na skutočnosť. Pokračovať v čítaní: „Dve ženy o šťastí“

Archív4 komentáre

Oči pre plač. Pravidelne

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala GRÉTA MÁRIA SRNOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 1. septembra 2016.

Keby všetci tí muži vedeli! (Najviac traja, mami!) Koľko som sa len naplakala, lebo ma nechceli, lebo neboli takí, ako som si priala, lebo mi bolo ľúto vzdať sa tých pár ilúzií, na ktoré sme sa spoločne zmohli. Na túto tému by som už množstvom sĺz jeden bežný dedinský potok zavodnila. Plačem však aj pri skutočných problémoch, samozrejme. Pokračovať v čítaní: „Oči pre plač. Pravidelne“