Povedz mi, ako nevládzeš

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. júna 2022.

Občas si čítam príbehy ľudí, ktorí vyhoreli, rôzne workoholické skúsenosti. Asi je ťažké hovoriť o tom inak, ale ich osobné krízy sú zvyčajne zarážajúco kvantifikované. Počet odpracovaných hodín verzus osobného voľna, suma projektov, e-mailov, callovappiek, úspechov a cien, štatistika (ne)prespaných hodín, liekov, káv, kíl, plaču, fyzických neduhov, mesiacov (rokov) popierania a sebaklamu… Vzniká z toho sugestívny odstrašujúci obraz a verím, že mnohým môže pomôcť s pochopením hroziaceho nebezpečenstva. Mohla by však prevencia vyhorenia vyzerať aj inak?

O nezdravom vzťahu k práci zvykneme v oblasti mentálne pracujúcich ľudí stále najčastejšie hovoriť spôsobom, ktorý je jednou z príčin jeho vzniku. Nebezpečenstvo prepálenia a vyhorenia totiž opisujeme tiež najmä cez merateľné výkony a „zlyhania“, maximy a extrémy. Pomenúvame všetko, čo sme robili, ale nie, ako sa sme sa cítili. Ostatných varujeme svojím osobným príbehom a tieto výpovede ​​„z druhého brehu“ o tom, kam to fakt netreba nechať zájsť, opisujú problematické konanie a jeho neslávne vyústenie. Zároveň však vytvárajú úrodnú pôdu pre ďalšie tlaky a pocity zlyhania. V rámci osvety sa ako vedľajší produkt formujú nepísané normy toho, odkedy až „môžeme“ nevládať. 

Pokračovať v čítaní: “Povedz mi, ako nevládzeš”

Jednej opatrovateľky príhody a skúsenosti

napísala VERONIKA HUDECOVÁ
ilustrovala HAN

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. decembra 2017.

Po absolvovaní VŠMU som si povedala, že divadlo sem, divadlo tam, ja chcem robiť čosi, čo mi dáva väčší zmysel. Čosi, kde budem môcť niekoho nakŕmiť, podať vody, utíšiť a kde by nechýbal adrenalín.

Písal sa myslím rok 2011 a ja som si to nasmerovala do nocľahárne, ktorú prevádzkuje jedna nezisková organizácia. Prešla som až na koniec dlhočiznej cesty, skoro ma odfúklo. V bráne ma čakal môj kamarát, ktorý sa tam onehdá zamestnal. Priniesla som v ruksaku pár vecí, topánok a svetrov, obišli sme nocľaháreň – a odvtedy už som tam ostala. S dlhými pauzami pár rokov. Pokračovať v čítaní: “Jednej opatrovateľky príhody a skúsenosti”