Zvykám si

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala ZUZANA BARTOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 4. júla 2024.

Pôvodne to mal byť text „iba“ o rozvode. Vravela som si, že keď si tým všetkým prejdem, budem mať materiál na písanie aj do zásoby. A že to nemôžem nechať len tak vyšumieť. Vtedy som však tie poryvy v sebe vedela sotva vstrebávať a zdalo sa mi absurdné pokúšať sa ich česať do viet. Napísané mi pripadali smiešne patetické. Dnes to ľutujem – moje podvedomie ma starostlivo chráni a mnohé si už nepamätám. 
Nebude to teda také bezprostredné či autentické, ako keby som tento text písala v čase, keď som zaspávala aj sa budila s rovnako silnou úzkosťou. Žmýkala mi vnútornosti, nedovolila mi prijímať poriadne kyslík ani jedlo, spať, oddýchnuť si alebo čítať. Nenájdeš tu ani to otrasné zúfalstvo, ktoré mnou lomcovalo, keď som hltala novú realitu, holú a ponižujúcu. Odvaha sa minula, spontánnosť a intuícia sa ocitla na bode nula, všetko som robila mechanicky. Sťahovala som sa už zvonka tvrdá ako skala, potoky sĺz stekali po povrchu, akoby som to v skutočnosti ani neprežívala – inak by som sa zrútila ako domček z kariet. Jediná vec, ktorá ma držala vo forme, boli rodičovské povinnosti. Autopilotka, ktorá riadila prázdninové dni tesne pred odchodom z nášho bytu aj tie po ňom. Zariadiť, odviezť, nakúpiť, upratať, pracovať, vyzdvihnúť, poumývať, prečítať, zaspávať, zobudiť, navariť a toto všetko v rytme valčíka v a mol. Na mieste niektorých udalostí je len šedivá šmuha, tak veľmi ma bolia.

Pokračovať v čítaní: “Zvykám si”

(Znovu) slobodné pred tridsiatkou

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. septembra 2019.

Všeličo chceme stihnúť do tridsiatky. Máme svoje predstavy a sú tu aj očakávania okolia. Asi nikto medzi svojimi plánmi nemá rozvod, hoci vieme, že čaká každé tretie manželstvo.

Veľmi si však nepripúšťame, že sa netýka len vychladnutých dlhoročných vzťahov, ktoré po odchovaní detí akosi strácajú svoj význam. Okolo tridsiatky nás zdanlivo obklopujú iba dokonale nadizajnované obrady, zamilované mladé tváre a šťastné rodiny. Potom sa kamsi stratia a koniec príbehu neraz už nepočujeme. Mohlo by sa teda zdať, že tridsiatničky trápia len otázky, kde zohnať lokálne kvety a naked torty, prípadne rátanie plodných dní.

Pokračovať v čítaní: “(Znovu) slobodné pred tridsiatkou”

Ako vyzerá túžba

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 24. januára 2019.

Nedeľné ráno. Vzduch plný všetkého, čo sa udialo, so zvyškami včerajších cigariet sa mieša prací prostriedok ticho sa vyparujúci z mokrej bielizne. Telo plné včerajška, ťažké viečka a poletujúce srdce, v útrobách trepot krídel. Celé sa to odohralo v rámci asi troch pohľadov. Viac mi nedaruje a ja jasne cítim hranice toho dievčaťa, ktorým nechcem byť. Nepýtam teda, nevolám, neočakávam, len čakám. Správam sa ako hus, len trochu iná, taká, čo sa zalkne svojou hrdosťou.

Túžba nie je pekná. Nehovorím o romantickej spaľujúcej vášni, skôr o prízemnej obsesii. O tom, ako žijem uprostred jeho ľahostajnosti. Veľké čakanie (čká sa ti, vždy keď na teba pomyslím?). Ako mi prináša zmysel zástup drobných, zahanbujúcich činností. Prekliate zelené svetielko v messengeri. Pokračovať v čítaní: “Ako vyzerá túžba”