Krásny pôrod?

napísala GABKA KOŠČOVÁ ilustrovala KRISTÍNA BABULIČOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23.novembra 2023.

Strach z pôrodu si v sebe nesiem celý život. Na svet som prišla cisárskym rezom, no v čase, keď rodila moja mama, nešlo o nič výnimočné. Narodila som sa tesne pred tým, ako vyvrcholila Nežná revolúcia, a len týždeň po tom, čo moja mama oslávila osemnáste narodeniny. S mladou tehotnou slečnou sa v časoch socializmu nikto nemaznal. „Nehoda“ pri sexe, hanba, ale aj pôrod a následná výchova dieťaťa na nej zanechali nemalé stopy a traumy. Tie veľmi pomaly a nenápadne prenášala aj na mňa. Vyvolávala vo mne pocit, že pôrod je niečo, čo proste musí každá žena vydržať a prežiť. Paradoxne však bola presvedčená o tom, že priviesť na svet dieťa cisárskym rezom predstavuje jednoduchší a menej bolestivý variant. A nebola jediná, od ktorej som to v priebehu rokov počúvala. 

Pokračovať v čítaní: “Krásny pôrod?”

Ženy na hranici

napísala ZUZANA PAVLÍNOVÁ ilustrovala KATARÍNA CHLEBNIČANOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. júna 2023.

Niektorí to nazývajú hranice, iní zase pohár trpezlivosti. A Veľkonočný pondelok je u nás pre veľa žien bezpochyby najväčším sviatkom testovania, kde tú pomyslenú neprekročiteľnú čiaru máme. 

Už niekoľko rokov ma nikto neoblial ani nevyšibal. Dostať sa do tohto bodu bol však veľký boj, ktorý som zvádzala od detstva. Pochádzam z dediny, čo znamená, že každý rok na Veľkonočný pondelok k nám prišlo kopec chlapov a chlapcov z okolia a rodiny na šibačku. Mne neostávalo nič iné, len vytrvalo kričať, že nechcem, utekať po dvore a nakoniec sa iba rezignovane nechať chytiť, vyoblievať a šibať za zvukov dychovej hudby a hlasného smiechu. Napriek tomu, že ma niekedy vyšibali korbáčom tak silno, až som mala zadok a nohy ešte niekoľko dní modré, nebola to tá najväčšia bolesť. Oveľa viac ma bolelo, že toľko ľudí nerešpektuje moje nie. Čím ďalej chlapec zašiel, tým viac bolo jeho hrdinstvo oslavované. A potom mi prikázali, aby som si s nimi zatancovala, ponúkla ich koláčmi a chlebíkmi, uviazala stužku na korbáče, naliala domácu pálenku a na konci rozdala dvojeurovky. A čo ostalo mne? Prevalcované hranice a rok času, aby som ich tehlu po tehle vystavala nanovo. 

Pokračovať v čítaní: “Ženy na hranici”

Zazdrojovať sa

napísala SOŇA GREGOROVÁ
ilustrovala SLAVOMÍRA ONDRUŠOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. mája 2023.

Všetko, čo navrhnem, čokoľvek, čo urobím, je zle. Svoju kávu chcel do tej šálky, kde má čaj. Skúšam mu v priebehu mesiaca piate objednané topánky a opäť – tlačia ho, nechcem ich, vráť ich, predaj ich. Každé ráno: chcem ostať doma. Každé poobedie v škôlke: prišla si veľmi skoro, ešte sa chcem hrať.

Snažím sa porozumieť nezrelosti detskej mysle a správania, snažím sa byť spoľahlivou oporou, rešpektujúcou sprievodkyňou detstvom. To však neznamená, že sa ma to nedotýka, nezraňuje, nedráždi. Milión drobností, požiadaviek, stavanie sa do opozície. Moje vnútorné hlasy pri množstve interakcií s dieťaťom škaredo kričia, navonok sa mi väčšinou darí zvládať to, dýchať, nechať si čas na reakciu, hľadať riešenia. Väčšinou, no.

Pokračovať v čítaní: “Zazdrojovať sa”

Pracovať lepšie: Empatia, rešpekt a čas

napísala MICHAELA KUČOVÁ editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. februára 2020.

Máme plné emaily, diáre a to do listy. A obzvlášť v istej generácii máme tiež plné ústa rečí a knižnicu aj hlavu prekypujúcu návodmi, ako to všetko spomaliť, vypnúť, stíšiť. Na vlastnej koži cítime, ako prihorieva a že sa nám modla práce môže stať osudnou. Nie je sa preto čomu čudovať, že sa celkom prirodzene artikulujú potreby robiť (to) inak. Skúšame odtrhnúť zrak od hypnotizujúcich odmien kapitalizmu a hľadať alternatívu k zbesilému výkonu. Presmerovať svoje ambície z úspechu a hromadenia na šťastie, zdravie, spokojnosť. Chceme pracovať lepšie, tentokrát však nie v zmysle výkonu, ale hodnoty. Ak to však myslíme úprimne, nebude stačiť lepší časový manažment, dodržiavať limity pri obrazovkách či venovať sa nemonetizovaným koníčkom. Potrebujeme lepšie pracovať spolu.

Pokračovať v čítaní: “Pracovať lepšie: Empatia, rešpekt a čas”

S extrémistami za jedným stolom, nad nedeľnou polievkou

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. marca 2019.

Tie čísla si vygúglite behom pár sekúnd. Popularita extrémistických hnutí u mladých, bujnenie konšpirácií u staršej generácie, prekvapivé množstvo hejtu, ktoré sú schopné na internetoch vypľuť matky… Tieto štatistiky však nie sú len čísla, ale konkrétni ľudia. A vždy keď priznám, že takých mám aj vo svojom najbližšom okolí, v rodine, príde jedna reakcia: „Aj ja.“ Áno, sú to konkrétni rodičia, súrodenci či iní blízki, ktorí sú nám náhle, ehm, takí vzdialení. Z ich úst, facebookových profilov či hlasovacích lístkov sa rinie záplava nenávisti. Pokrivené fakty, konšpirácie, zraňujúce stereotypy a extrémne riešenia. Sama sa cítim bezradná v tom, ako v sebe spracovať zhrozenie, ktoré to vo mne vyvoláva, a ako s nenávistnými prejavmi ľudí, na ktorých mi záleží, naložiť.  Pokračovať v čítaní: “S extrémistami za jedným stolom, nad nedeľnou polievkou”