Rozmarné leto

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 27. júna 2019.

Letné dni sú len obyčajné dni. Pravidelne nimi však prechádzam s očakávaním niečoho veľkého, odrátavam, kým to bude. Dovolenka, festival, neurčitá predstava dobrodružstva – zostatkový návyk opojnej prázdninovej slobody zo školských čias? Čas však neplynie o nič odlišne, svoj tieň neprekročím ani pod páliacim slnkom. Nemám trpezlivosť na hlúpe otázky, neodložené riady. V horúčave sa mi o seba odierajú stehná, jahody sa v ceste ponoria až na samé dno. Bežné prízemnosti, každodenné frustrácie. V čase poloprázdnych ofisov a automatických odpovedí však môžeme o čosi slobodnejšie rozhodovať o svojom čase. Rozmarnosť leta je teda najmä o akomsi povolení, uvoľnení. Poddaní sa tomu, čo si daná chvíľa pýta. Zmrzlinu, jazero. Stiahnuté rolety a Netlfix. Tanec či tichú samotu. Pokračovať v čítaní: “Rozmarné leto”

Cítiť sa lepšie

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ANDREA LALA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 1. novembra 2018.

Moja teta bola Avon lady. Zásadnou súčasťou môjho detstva a hier, čo k nemu patrili, teda boli vzorky rúžov, voňaviek a dôkladné listovanie každého nového katalógu. V rodinných kúpeľniach sa nám kopili krémy, sprchové gély, peny do kúpeľa, ešte stále si viem vybaviť chemicky jahodovú vôňu detskej série kozmetiky. Všetko sme mali z Avonu, dokonca aj pršiplášte (na ktoré dodnes nedáme dopustiť).

Neskôr moje vnímanie kozmetického sveta (a najmä vzhľadu žien, čo si budeme hovoriť) doplnilo čítanie Evy a Emmy (áno, bola to dlhá cesta k feminizmu) nasledované objavovaním iných značiek kozmetiky. Bavili ma laky na nechty, rúže som síce nakupovala tiež, tie sa mi však vždy rýchlo zunovali. Bez maskary som nikdy z domu nevyšla, ale skutočne namaľovaná (mejkap, púder a všetky tie postupy a serepetičky okolo) som sa vždy cítila zvláštne. Pokračovať v čítaní: “Cítiť sa lepšie”

Jednotka z nestíhania

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ANDREA LALA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. marca 2018.

Nestíhame. Niekedy je to len také obdobíčko, u niekoho to môže byť životný štýl. Premenlivé sú aj vlastné reakcie na tento stav – stane sa, že viac taskov v to do liste prináša aj viac chuti pustiť sa do nich, no občas sa priama úmera zvrtne a s každou ďalšou položkou, ktorú bude treba odškrtnúť, narastá akurát tak tlak na hrudi. Nechcem to zovšeobecňovať a zhadzovať na generáciu, dobu, workoholizmus či perfekcionizmus; čas a energiu viac či menej dobrovoľne denne venujeme miliónu vecí a povinností, inak to snáď ani nejde. Pokračovať v čítaní: “Jednotka z nestíhania”