To do list za trest

napísala ZUZANA PAVLÍNOVÁ  ilustrovala SOŇA FLAJŽÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. decembra 2022.

Robíš si to do listy? Aj ja. Moje však neslúžia na to, aby som po odškrtnutí povinností mala zo seba dobrý pocit. Sú mojím bičom v duchu hesla čo nemôžeš urobiť dnes, odlož na zajtra a pridaj si k tomu ďalšiu vec.

V uplynulých dňoch sa v mojom živote udiala prevratná vec. Prišla som na niečo dôležité o sebe. A je to také závratné zistenie, že ma to ohromilo aj ochromilo. Vydesilo aj rozosmutnilo. Neviem oddychovať. Teda viem, ale nie naozaj. Nemám z toho pôžitok. Nejde o to, že by som si nenašla čas zájsť ku kaderníčke, ísť na kávu, do divadla či na výlet. Ja si čas nájdem. Preto som si celý čas myslela, aké je super, že si viem dopriať čas pre seba. Ibaže počas oddychovania si v hlave neprestajne spisujem to do listy, čo musím urobiť po návrate, aby som oddych dohnala. A nielen to. Už pred oddychom robím veci navyše, aby som si ho nadrobila. Nie sú to zoznamy povinností alebo činností. Sú to tresty. Trestám sa za to, že si dovoľujem oddychovať. 

Pokračovať v čítaní: “To do list za trest”

Návod na leto

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. júna 2022.

Začali sa mi prázdniny, na ktoré nemám peniaze ani plány. Už skoro tri týždne neviem odpovedať na otázku, čo celé dni robím. Zachytávam sa drobností, oprala som posteľnú bielizeň, aktualizovala SPF arzenál, ešte Miletička… Alebo hneď ráno vyrážam k Dunaju, do vody sa ponáram až na obed, vyhriata. Pred horúčavou sa skrývam do zákutí YouTube od konceptuálnych spovedí až po číru radosť. Večer je ešte svetlo, sedím na teplom kamennom schode, kým vzduch okolo už chladne. Toto nie je môj deň, iba záblesky z toho, ako život plynie. Nič ti to nepovie. Sama neviem, ako mi ubieha čas, viem len, že je to príjemné. 

Pokračovať v čítaní: “Návod na leto”

Rozmarné leto

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 27. júna 2019.

Letné dni sú len obyčajné dni. Pravidelne nimi však prechádzam s očakávaním niečoho veľkého, odrátavam, kým to bude. Dovolenka, festival, neurčitá predstava dobrodružstva – zostatkový návyk opojnej prázdninovej slobody zo školských čias? Čas však neplynie o nič odlišne, svoj tieň neprekročím ani pod páliacim slnkom. Nemám trpezlivosť na hlúpe otázky, neodložené riady. V horúčave sa mi o seba odierajú stehná, jahody sa v ceste ponoria až na samé dno. Bežné prízemnosti, každodenné frustrácie. V čase poloprázdnych ofisov a automatických odpovedí však môžeme o čosi slobodnejšie rozhodovať o svojom čase. Rozmarnosť leta je teda najmä o akomsi povolení, uvoľnení. Poddaní sa tomu, čo si daná chvíľa pýta. Zmrzlinu, jazero. Stiahnuté rolety a Netlfix. Tanec či tichú samotu. Pokračovať v čítaní: “Rozmarné leto”

Cítiť sa lepšie

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ANDREA LALA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 1. novembra 2018.

Moja teta bola Avon lady. Zásadnou súčasťou môjho detstva a hier, čo k nemu patrili, teda boli vzorky rúžov, voňaviek a dôkladné listovanie každého nového katalógu. V rodinných kúpeľniach sa nám kopili krémy, sprchové gély, peny do kúpeľa, ešte stále si viem vybaviť chemicky jahodovú vôňu detskej série kozmetiky. Všetko sme mali z Avonu, dokonca aj pršiplášte (na ktoré dodnes nedáme dopustiť).

Neskôr moje vnímanie kozmetického sveta (a najmä vzhľadu žien, čo si budeme hovoriť) doplnilo čítanie Evy a Emmy (áno, bola to dlhá cesta k feminizmu) nasledované objavovaním iných značiek kozmetiky. Bavili ma laky na nechty, rúže som síce nakupovala tiež, tie sa mi však vždy rýchlo zunovali. Bez maskary som nikdy z domu nevyšla, ale skutočne namaľovaná (mejkap, púder a všetky tie postupy a serepetičky okolo) som sa vždy cítila zvláštne. Pokračovať v čítaní: “Cítiť sa lepšie”

Jednotka z nestíhania

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ANDREA LALA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. marca 2018.

Nestíhame. Niekedy je to len také obdobíčko, u niekoho to môže byť životný štýl. Premenlivé sú aj vlastné reakcie na tento stav – stane sa, že viac taskov v to do liste prináša aj viac chuti pustiť sa do nich, no občas sa priama úmera zvrtne a s každou ďalšou položkou, ktorú bude treba odškrtnúť, narastá akurát tak tlak na hrudi. Nechcem to zovšeobecňovať a zhadzovať na generáciu, dobu, workoholizmus či perfekcionizmus; čas a energiu viac či menej dobrovoľne denne venujeme miliónu vecí a povinností, inak to snáď ani nejde. Pokračovať v čítaní: “Jednotka z nestíhania”