Značka: nespokojnosť

ArchívZanechať komentár

Sama (sebou)

redakcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. januára 2021.

V zime sa mení svetlo aj vzduch, ktorý vdychujem. Idem hlbšie. Chcem byť medzi stromami, ale zem nepustí, blato si vyžaduje moju pozornosť tu dole, mľaskavo ma priliepa k zemi. Dobre teda.

Toto obdobie vonia drevom a dymom, odnášam si kúsky so sebou do mesta. Vo vlasoch, vo svetroch aj v rúškach, bobuľky z lúk zatúlané v ponožkách. Domáce bylinkové čaje, džemy, trnky rovno z omrznutých kríkov. Teplo, ktoré si sama vyrobím, prebudenie ľadovým prameňom. Rozplývam sa v lahodnosti tohto zážitku, rozdielnosť od môjho bežného života je oslobodzujúca. Myslím však, že by mi časom chýbal – aj teraz sa už teším, keď si umyjem vlasy a zbavím sa neustáleho povlaku hliny, popola, zabudnutého peľu a prachu. Oprášim zo seba dotyk so zemou.

Pokračovať v čítaní: „Sama (sebou)“
ArchívZanechať komentár

Zložiť zbrane

redakcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. septembra 2020.

I.

Dni sa striedajú, ale neprerušuje ich spánok, len rituály ukladania sa do postele a vstávania. Čaj s medovkou, zuby, šípkový olej, foam roller, vyvetrať, denník, lieky nalačno. Vitamíny nalačno, sprcha, mandľový olej, raňajky, poliať kvety. 

S Ľ. sa teraz naše rozhovory točia okolo pocitu nespokojnosti, úvah, prečo v tej záplave povinností neuľpieva nič z toho príjemného, čo zažívame. Myslím si, že toto leto jednoducho nevládzem. Viem robiť, riešiť, písať, počúvať, vyhodnocovať, variť quinou a umývať nekonečné kopy riadu, odpisovať na správy aj sa stretávať. Viem, lebo musím, lebo to je potrebné. Tomu zvyšku už nemám čo dať, akú pozornosť, slová, vedomie. Musím napísať toľko slov pre iných, že pre mňa už žiadne nezostávajú. Keď konečne môžem, radšej zostávam bezmenná. Len idem a idem a idem. 

Pokračovať v čítaní: „Zložiť zbrane“