Značka: Nataša Juráčková

ArchívZanechať komentár

Dva kroky vzad, jeden vpred

redakcia

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 10. novembra 2022.

napísala NATAŠA JURÁČKOVÁ ilustrovala BESSA

Chcela by som rozumieť svojmu mozgu, absolútne ma fascinuje. Napríklad: pol hodinu až hodinu pred športovým výkonom hľadám všetky výhovorky sveta a neskutočne sa mi nechce. Potom však zabehnem prvý kilometer, zatočím stýkrát pedálmi alebo sa len rozvaľkám pred tréningom v posilke a príde tá radosť. A to ani nespomínam tú ďalšiu radosť a fenomenálny pocit po. Napriek tomu na druhý deň nastane rovnaké vyjednávanie pred behom, jazdou či akýmkoľvek cvičením. Horšia verzia tejto ambivalencie ma trápi už niekoľko mesiacov. Je však oveľa nebezpečnejšia. Hanbím sa. Mám strach.

Pokračovať v čítaní: „Dva kroky vzad, jeden vpred“
Archív1 komentár

Rozchodové mizérie

redakcia

napísala NATAŠA JURÁČKOVÁ ilustrovala MIROSLAVA DEMETEROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. apríla 2020.

Mám 31 rokov a som znova single. Tretinu života som prežila s jedným mužom. Donedávna som si myslela, že to bude navždy. Po mojich článkoch o šikane a o vzťahu k svojim reprodukčným orgánom bude tento zatiaľ najťažší. Tento článok bude o mojom rozchode.

Neviem, kedy sa to začalo. Ten malý, tichý hlodavý hlások, ktorý mi hovoril, že takto to nie je v poriadku. Že toto nie je to ono, o ktorom všetci hovoria.

Priznám sa, som overthinker, neviem, či na to existuje slovo v slovenskom jazyku, jednoducho o všetkom premýšľam až príliš. Každú dôležitú aj menej dôležitú udalosť premieľam v hlave dookola. Pochybnosti o vzťahu prichádzali a odchádzali v pravidelných intervaloch. Kým zo začiatku som mala pochybnosti o tom, či on ľúbi mňa, na konci som riešila opačný problém. 

Pokračovať v čítaní: „Rozchodové mizérie“
Archív2 komentáre

Zo šikany sa nevyrastie

redakcia

napísala NATAŠA JURÁČKOVÁ
ilustrovala MARTINA BUDZIŇÁKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. novembra 2018.

Keď som bola v prvej alebo druhej triede na základnej škole, dostala som od babky krásny prsteň. Veľmi som sa z neho tešila až do chvíle, keď sa zapáčil jednej mojej spolužiačke, ktorá nahovorila chalanov, aby mi ho zobrali. Čo aj spravili. Stratu si všimli i doma a mamina preto prišla do školy. Triedna učiteľka povedala, nech si to deti vyriešia samy. Dodnes si pamätám, ako ma tí chlapci zhodili zo stoličky a prsteň mi zobrali. Vyrvali z dlane. Neviem, ako presne si učiteľka predstavovala, že si to sama vyriešim, jedine tak, nijak. Tá istá učiteľka vždy, keď som ochorela v piatok alebo v pondelok, pred celou triedou posmešným hlasom hovorila, že Juráčkovci boli na predĺženom víkende na chalupe. Poviem vám, žiadne body mi to pred spolužiakmi nepridalo.

Vždy som bola v skupine „tých iných”, „tých menej obľúbených”, nebola som hviezda triedy, v puberte som trpela, pretože mi nenarástli prsia a chlapci ma častovali rôznymi prezývkami. Pokračovať v čítaní: „Zo šikany sa nevyrastie“