Päť rokov v Kurníku

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. mája 2021.

Keď sme si na jar 2016 so Soňou vymenili prvých pár mailov s náčrtmi newslettra, netušili sme, čo vlastne robíme. Páčilo sa nám dostávať do emailu svieže kúsky feminizmu (RIP Lenny Letter) a zdalo sa nám, že v slovenskom mediálnom priestore by sa také zišli tiež. Obe sme už písali všelikde po internete a pokračovať „vo vlastnom“ bolo takmer prirodzeným krokom. Začiatky boli patrične kostrbaté – obava z „preháňania“ s tým feminizmom (a neistota, čo to vlastne znamená), lafjstajlové lákadlá, túžba napriek vlastným obmedzeným obzorom pokryť všetko, čo kedy žena môže zažiť… A v neposlednom rade sme sa stále ešte učili písať (vlastným hlasom). V obklopení komerčných magazínov sme však boli silne motivované hľadať a vytvárať iné prístupy. Pri listovaní vtedajšou produkciou pre ženy sa vo mne miešal zvláštny pocit hrdého outsiderstva, že toto vôbec nie je o mne a mojom živote. A Kurník bude not like other girls, my sme iné, odlišné a lepšie než bežné ženské (magazíny, osoby, konverzácie…). 

Pokračovať v čítaní: “Päť rokov v Kurníku”

Zodpovedná tridsiatnička

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala EMA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 19. apríla 2018.

Že sa mení môj vek, riešim vždy tak asi pol roka pred tým, než sa tak skutočne stane. Od tridsiatky ma delí stále celkom štedrý počet mesiacov a to je presne ten moment, kedy sa ňou najviac zaoberám. Keď na jeseň príde, všetko to už bude pasé. Ako ukázal zatiaľ každý rok, jarné alergie vystriedajú tie jesenné a zo mňa tentokrát bude kýchajúca, no zmierená tridsiatnička.

Ľudia starší odo mňa nad týmito riadkami možno znechutene odfrknú, prevrátia očami. Čo ja tak môžem vedieť o starnutí, veď som ešte nič poriadne nežila. Pokračovať v čítaní: “Zodpovedná tridsiatnička”

Tridsať

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. novembra 2017.

Pred odchodom z domu tradične stojím v kúpeľni a zatieram si vyrážky. Ak som si tridsiatku niekedy nejako konkrétne predstavovala, toto som už rozhodne chcela mať za sebou. Prezerám si tvár, ktorú stále hodnotím ako dievčenskú, a z pamäte vytesňujem čoraz častejšie sa opakujúce záblesky, keď ma prekvapí jej náhodný odraz niekde vo výklade či v zrkadle a ja v nej najskôr vidím niektorú zo svojich starších príbuzných, všeobecnú knedľovitosť a až potom v nej rozpoznám seba. Starnem.

November som vždy prežívala ťažko, narodeniny mi pravidelne pripomínali, že prešiel ďalší rok a ja som na tom furt rovnako  Pokračovať v čítaní: “Tridsať”