O tom peknom v materstve

napísala EVA MÉSZÁROSOVÁ editovala MIRKA URBANOVÁ
ilustrovala LUFA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. novembra 2019.

Nie je to tak dávno (je to vlastne veľmi nedávno), čo som zažila svoje prvé čiastočné vyhorenie v rámci úlohy matky, starajúcej sa o deti už štvrtý rok.

Jednoducho som sa v istom momente prichytila, že moje deti začínam vnímať (takmer už len) ako prekážku v tom, aby som sa mohla viac naplno venovať svojim koníčkom, či celkovo sebe a svojim osobným problémom, spojeným so zhoršujúcim sa zdravotným stavom môjho otca.

Nevedela som jednoducho v sebe vzkriesiť jedinú svetlú stránku môjho materstva, nevedela som sa motivovať, aby som sa znova mohla sústrediť na tie dva malé dychtivé svety, aby som sa s láskou zahrabala do toho bájneho tepla rodinného krbu, aby som zas bola schopná doma spoluvytvárať kľud, pohodu (a poriadok), aby som jednoducho začala byť opäť matkou.

Pokračovať v čítaní: “O tom peknom v materstve”

Ďalší noví rodičia

napísala EVA MÉSZÁROSOVÁ
ilustrovala LUFA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 10. januára 2019.

Deti. Naša Achillova päta. Tak sme sa nakoniec aj my ocitli v tej pavučine povinností, úloh, nekonečných prehováraní a dohováraní, trpezlivého počúvania aj menej trpezlivého zvyšovania hlasu, v zacyklenej sieti stále sa opakujúcich činností, slov, viet… a život beží… a nik nám to nikdy neukázal okatejšie a krajšie ako naše deti.

Je to svojím spôsobom veľmi unikátne, nenapodobiteľné obdobie, ktorého jedinečnosť si uvedomíme ale len z času na čas, najviac asi po príchode domov k našej, pre nás ešte stále akosi „novej“ rodine odniekiaľ „zvonka“, z toho veľkého sveta, ktorý sme pred pár rokmi dobrovoľne na nejaký ten (pre nás zatiaľ neznámy) čas opustili, aby sme sa spolu ponorili do celej hĺbky tých maličkých kúzelných svetov našich detí. Pokračovať v čítaní: “Ďalší noví rodičia”

Ako ma (ne)zmenilo materstvo

napísala EVA MÉSZÁROSOVÁ
ilustrovala LUFA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. novembra 2018.

Ja (ne)matka
Občas, keď sa niekde upachtená v zablatených topánkach, nohaviciach s fľakmi od detskej výživy a tričku XXL z tehotenských čias ponáhľam s ukričaným synom v kočíku, jedným okom sledujúc semafory na priechode pre chodcov a tým druhým staršiu dcéru, tváriacu sa, že poslušne čaká na svojom odrážadle na zelenú, zbadám akýmsi tretím vnútorným okom niekde v mojom paralelnom videní stáť vedľa pri semaforoch SEBA.

Seba ešte predtým, než som sa stala matkou. Stojím hneď vedľa, štýlové topánky, pravidelne (no dobre, asi raz) ošetrované krémom na ne určeným, zdanlivo (alebo asi aj naozaj) nedbalý účes, kabelka, nový kabát, v očiach neprítomný pohľad, prezrádzajúci ducha túlajúceho sa kdesi v horách, pri jazere, na večeri… s mysľou plávajúcou si slobodne po mori neskonalých možností… zábavy, hry, práce, rozhovorov, priateľov, dobrodružstiev. Pokračovať v čítaní: “Ako ma (ne)zmenilo materstvo”