Značka: kontakt

ArchívZanechať komentár

O hľadaní tej pravej (kamarátky)

redakcia

napísala VERONIKA PIZANO
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. apríla 2019.

Ovplyvnená americkými seriálmi a filmami som väčšinu tínedžerských rokov žila v predstave, že každé dievča by malo mať svoju najlepšiu kamošku, ideálne aj dve až tri. Mať svoju nerozlučnú skupinu, s ktorou by som sa delila o všetky útrapy, strasti, zamilovanosti. Keďže som však najlepšiu kamarátku v takom zmysle nemala, neraz som si hovorila, či som v tomto vôbec normálna, a pridávala som si tak ďalšiu neistotu už k tomu tradičnému množstvu pochybností, ktorými si tínedžerka prechádza.

Rodina, odtiaľ-potiaľ
V detstve som sa často utiekala k svojim sesterniciam a bratrancom, bola som hrdá na to, že máme veľkú rodinu, keďže moja mama má deväť súrodencov. Pokračovať v čítaní: „O hľadaní tej pravej (kamarátky)“

Archív1 komentár

Small talk náš každodenný, daj nám pokoj dnes

redakcia

napísala IVANA DRÁBOVÁ
ilustrovala VERONIKA MADZINOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. decembra 2017.

„Doma ste?“ pýta sa ma opravár počas opravy kotla. Pýta sa ma to u nás doma. V prvej chvíli sa mi chce reagovať protiotázkou: „Opravujete kotol?“, ale ako ma slušnosť a život naučili, len pekne odpoviem, dokonca viac než jedným slovom: „Áno. Robím dnes z domu.“
„A kde robíte? Teda ak sa smiem spýtať,“ prvý small talk dnešného dňa nemilosrdne započal a už teraz trvá pridlho. „Tak rôzne. Ale povedzme že v reklame. Píšem všeličo.“
Opravár: „Aj som si myslel, vyzeráte tak.“ Stojac na prahu kúpeľňových dverí, nenalíčená, v teplákoch a s tri dni neumytými vlasmi, keďže nešla teplá voda, rozmýšľam, ako asi vyzerá priemerný človek pracujúci v reklame. Tak spustnuto? Pokračovať v čítaní: „Small talk náš každodenný, daj nám pokoj dnes“

ArchívZanechať komentár

O kamošoch a blízkych dušiach

redakcia

napísala JANA H. HOFFSTÄDTER
ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. augusta 2017.

V jednom momente som prestala počítať, koľkýkrát sa snažím stretnúť s kamarátkou, ktorá žije v inom meste, v inej krajine. Nie je ľahké zladiť sa tak, aby sa nám to podarilo. Kdesi hlboko som však tušila, že to nie je len o logistike, ale že momentálne zrejme každá plávame v inej rieke. Jej druhé dieťa som ešte ani nevidela, prvé bolo naposledy v perinke a dnes je z neho predškolák.

Neúnavne z času načas, a občas už len tak do počtu, napíšem, či sa neuvidíme. Pokračovať v čítaní: „O kamošoch a blízkych dušiach“

ArchívZanechať komentár

Hlad kože

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne uverejnený v newslettri 15. júna 2017.

Vyzeral ako vyhadzovač; neuveriteľne sa mi páčil. Mal krásnu tvár a veľké telo, nič také fyzicky silné som dovtedy nezažila. Rada som ho pozorovala, ako sa pohybuje po byte, odostiera žalúzie, chystá sa do práce. Obľúbila som si kontrast jeho rezignovaného výrazu a plachého úsmevu. Hodiny by som vydržala v tichosti sa na neho pozerať a dotýkať sa ho.

Potom sme sa prestali stretávať a keďže to nebola láska môjho života, chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, že aj napriek tomu sa opúšťam.  Pokračovať v čítaní: „Hlad kože“