Rozmarné leto
Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 27. júna 2019.
Letné dni sú len obyčajné dni. Pravidelne nimi však prechádzam s očakávaním niečoho veľkého, odrátavam, kým to bude. Dovolenka, festival, neurčitá predstava dobrodružstva – zostatkový návyk opojnej prázdninovej slobody zo školských čias? Čas však neplynie o nič odlišne, svoj tieň neprekročím ani pod páliacim slnkom. Nemám trpezlivosť na hlúpe otázky, neodložené riady. V horúčave sa mi o seba odierajú stehná, jahody sa v ceste ponoria až na samé dno. Bežné prízemnosti, každodenné frustrácie. V čase poloprázdnych ofisov a automatických odpovedí však môžeme o čosi slobodnejšie rozhodovať o svojom čase. Rozmarnosť leta je teda najmä o akomsi povolení, uvoľnení. Poddaní sa tomu, čo si daná chvíľa pýta. Zmrzlinu, jazero. Stiahnuté rolety a Netlfix. Tanec či tichú samotu. Pokračovať v čítaní: „Rozmarné leto“