Našla sa dcéra pre mamu

napísala VERONIKA HUDECOVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. januára 2021.

(Voľné pokračovanie článku Hľadá sa rodič pre dieťa)

Jedného dňa som prišla na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže, aby som si pozrela spis svojej budúcej dcéry. Rozhodla som sa pre ňu hneď, ako som uvidela fotku. Informácie z podrobného spisu som ale analyzovala, aj keď som už v skutočnosti rozhodnutie spravila. Išla som však akoby zámerne od poslednej strany spisu a ako poslednú informáciu som vlastne čítala tú, ktorá mala byť prvá – meno triapolročného dievčatka, ktoré býva u profesionálnej rodiny na východe Slovenska. Zovrelo mi žalúdok. Rok predtým sa mi sníval sen o dievčatku s rovnakým menom – Tamara. Hneď nato som sa však dozvedela, že o skutočnú Tamaru má záujem ešte jeden pár, priamo z Prešova. Znovu mi zovrelo žalúdok, ale vravím si, veď dobre, možno jej budú lepšími rodičmi. Sú dvaja a nie sú tak ďaleko. Uvidíme. 

Pokračovať v čítaní: “Našla sa dcéra pre mamu”

Tehotná dňom i nocou

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. februára 2019.

Zobudila som sa o štvrtej ráno plná úzkosti. Nedarilo sa mi opäť zaspať, a tak som v hlave začala rozmotávať klbko trápení, vecí, ktoré nefungujú, všetkého, čo treba vyriešiť. Akoby sa to nadránom v stave bolestivej bdelosti dalo, všakže. Zastavila som sa až pri udalostiach spred týždňa, pri momente, keď som sa doktora spýtala, či sa už dá určiť pohlavie dieťaťa v mojom bruchu.

Doposiaľ bolo pre mňa tehotenstvo najmä fyzickou záležitosťou. Iste, dostavili sa aj emócie, a celkom silné, no aj počiatočnú neistotu a strach počas tých pár dní od dvoch čiarok na tehotenskom teste po prvý ultrazvuk, aj nečakaný pobyt v nemocnici vždy rýchlo prehlušil zenový pokoj. Pokračovať v čítaní: “Tehotná dňom i nocou”

Ako som rodičom dala vnúčika

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala JANA LEŇOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. februára 2017.

Začalo sa to v jedno nevinné aprílové popoludnie, keď som veselo kráčala z korporátneho klastru v centre Prahy. Cesta pešo domov ako každý iný deň, tentokrát som však prešla okolo akvaristiky a videla som ho! Zajačika sediaceho na domčeku, olizujúceho si labku. Už neviem, či som sa pomiatla alebo čo, ale srdce mi začalo biť ostošesť. Pokračovalo to do ďalšieho rána a to som vedela, že je už zle. A tak som si v ten istý deň niesla králika aj s klietkou domov. Pokračovať v čítaní: “Ako som rodičom dala vnúčika”