Tvoja láska

napísala EVA MESZÁROSOVÁ ilustrovala ALICA BUJŇÁKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 31. marca 2022.

Vyťahujem ťa z vane a utieram ťa, dožaduješ sa pri tom objatia. Objímam ťa, ale necítim to, robím to len automaticky, som neprítomná. Moje myšlienky brázdia po osamelej vyprahnutej púšti, na ktorej práve stojím, sama, bez všetkých, len ja a moje problémy a všetky problémy sveta. Nezvládam to, ako sa mám vôbec na čokoľvek sústrediť?

Oáza v nedohľadne, vody málo, nevládzem kráčať, nevládzem už asi ani kričať. Veď nebuď taká patetická… Obliekam si nočnú košeľu a ty mi ju nadšene chváliš, hovoríš, ako mi pristane a aká som v nej krásna. Ďakujem ti, ale nevidím ťa, pred tebou aj za tebou je tá púšť a niekde uprostred ja. Ešte ma prosíš, že chceš pred spaním dokončiť jeden obrázok, ktorý mi kreslíš už druhý deň, potrebuješ tam ešte niečo vylepšiť, ešte to nie je úplne také, ako by si chcela. Vraj aby sa mi to naozaj páčilo.

Pokračovať v čítaní: “Tvoja láska”

Nevďačná dcéra

napísala ZINA FALKOVÁ* ilustrovala KLAUDIA MORAVČÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 29. apríla 2021.

Občas si myslím, že mnohí naši známi ľutujú moju mamu, pretože má takú nevďačnú dcéru, ako som ja. Obvykle mi je ukradnuté, čo si o mne ľudia myslia, niekedy však mám potrebu vysvetľovať, prečo je to tak.

Na prvý pohľad sme vždy museli vyzerať ako normálna rodina zo strednej triedy. Dvaja rodičia, dve deti. Naši sa brali krátko predtým, než som sa narodila, a sú spolu dodnes. Nezažila som v rodine vážne zdravotné problémy, alkoholizmus, neveru ani rozchod rodičov. Hoci sme neboli žiadni boháči, mali sme vždy všetko potrebné. Chodili sme na dovolenky v lete i v zime, dostala som možnosť študovať školy podľa svojho výberu.

Napriek tomu som sa ako dieťa nikdy necítila byť šťastná. A pritom by mi ako obyčajnému sídliskovému dieťaťu deväťdesiatych rokov bolo bývalo ku šťastiu stačilo tak málo…

Pokračovať v čítaní: “Nevďačná dcéra”

Našla sa dcéra pre mamu

napísala VERONIKA HUDECOVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. januára 2021.

(Voľné pokračovanie článku Hľadá sa rodič pre dieťa)

Jedného dňa som prišla na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže, aby som si pozrela spis svojej budúcej dcéry. Rozhodla som sa pre ňu hneď, ako som uvidela fotku. Informácie z podrobného spisu som ale analyzovala, aj keď som už v skutočnosti rozhodnutie spravila. Išla som však akoby zámerne od poslednej strany spisu a ako poslednú informáciu som vlastne čítala tú, ktorá mala byť prvá – meno triapolročného dievčatka, ktoré býva u profesionálnej rodiny na východe Slovenska. Zovrelo mi žalúdok. Rok predtým sa mi sníval sen o dievčatku s rovnakým menom – Tamara. Hneď nato som sa však dozvedela, že o skutočnú Tamaru má záujem ešte jeden pár, priamo z Prešova. Znovu mi zovrelo žalúdok, ale vravím si, veď dobre, možno jej budú lepšími rodičmi. Sú dvaja a nie sú tak ďaleko. Uvidíme. 

Pokračovať v čítaní: “Našla sa dcéra pre mamu”

Tehotná dňom i nocou

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. februára 2019.

Zobudila som sa o štvrtej ráno plná úzkosti. Nedarilo sa mi opäť zaspať, a tak som v hlave začala rozmotávať klbko trápení, vecí, ktoré nefungujú, všetkého, čo treba vyriešiť. Akoby sa to nadránom v stave bolestivej bdelosti dalo, všakže. Zastavila som sa až pri udalostiach spred týždňa, pri momente, keď som sa doktora spýtala, či sa už dá určiť pohlavie dieťaťa v mojom bruchu.

Doposiaľ bolo pre mňa tehotenstvo najmä fyzickou záležitosťou. Iste, dostavili sa aj emócie, a celkom silné, no aj počiatočnú neistotu a strach počas tých pár dní od dvoch čiarok na tehotenskom teste po prvý ultrazvuk, aj nečakaný pobyt v nemocnici vždy rýchlo prehlušil zenový pokoj. Pokračovať v čítaní: “Tehotná dňom i nocou”

Ako som rodičom dala vnúčika

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala JANA LEŇOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. februára 2017.

Začalo sa to v jedno nevinné aprílové popoludnie, keď som veselo kráčala z korporátneho klastru v centre Prahy. Cesta pešo domov ako každý iný deň, tentokrát som však prešla okolo akvaristiky a videla som ho! Zajačika sediaceho na domčeku, olizujúceho si labku. Už neviem, či som sa pomiatla alebo čo, ale srdce mi začalo biť ostošesť. Pokračovalo to do ďalšieho rána a to som vedela, že je už zle. A tak som si v ten istý deň niesla králika aj s klietkou domov. Pokračovať v čítaní: “Ako som rodičom dala vnúčika”