Značka: Christiana

ArchívZanechať komentár

O neznesiteľnej krehkosti našej mysle

redakcia

napísala ANDREA BANDIKOVÁ
ilustrovala CHRISTIANA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. júna 2018.

Prvýkrát som dostala záchvat úzkosti asi pred rokom a pol. Keď som si uvedomila, že môj dlhoročný vzťah sa rozpadáva a stará mama znova ochorela. Po rokoch emocionálnej hojnosti, ako by som ich spätne nazvala, som sa musela konfrontovať s pocitom konca. A to, že môžeš stratiť, nie je ľahké prijať. Bolí to na hrudi, tak ako dovtedy nikdy. Bála som sa, že naraz strácam všetko. Strácam dvoch z mojich najbližších. Môj svet sa mení a tým sa mení všetko, šťastie schované v pocite istoty. Stará mama zomrela počas týchto Vianoc. Môj vzťah sa skončil pred dvomi mesiacmi.

Úzkostné stavy prichádzali kedykoľvek a nesúviseli nutne s problémami, ktoré som v tom čase riešila. Pokračovať v čítaní: „O neznesiteľnej krehkosti našej mysle“

Archív1 komentár

Ach, tie literárne hrdinky!

redakcia

(Chaotické túlačky literatúrou)

napísala VERONIKA HUDECOVÁ
ilustrovala CHRISTIANA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. februára 2018.
Spoiler alert: Článok približuje dej a pointu viacerých literárnych diel

Nebudem sem vpletať literárnu vedu. Ani môj prierez dejinami literatúry nie je ohraničený nikým a ničím, iba mnou. Píšem výlučne ako milovníčka príbehov, občas sa kopnem a občas som možno vedľa jak tá jedľa. Vy si spokojne pripravte vlastné zoznamy hrdiniek (ak sa necháte inšpirovať tými mojimi, budem len rada.) Tak idem na to, rozpletiem ten motanec, čo už dlho nosím v hlave.
Píšem len tak. Širinu marinu. Pokračovať v čítaní: „Ach, tie literárne hrdinky!“

ArchívZanechať komentár

Ako prežiť jeseň

redakcia

pýtala sa SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala CHRISTIANA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. októbra 2017.

Keď sa neskoro večer prechádzame okolo Kuchajdy a mesiac je skoro v splne, spomínam na knihu Olgy Tokarczuk Dom vo dne, dom v noci, na príbehy z nej, ktoré vo mne žijú už niekoľko rokov, hovorím o autorkinom rozprávačskom talente, o tom, že táto kniha je univerzálna, dá sa čítať hocikedy, ale na jeseň má obzvlášť veľké čaro. A potom sa k nej naozaj vrátim, kradnem si čas, čítam ju po jednej, dvoch stranách.

„Aká to rozkoš, aká sladkosť života – sedieť v chladnom dome, piť čaj, odhrýzať z koláča a čítať.“ (s. 236)

Pokračovať v čítaní: „Ako prežiť jeseň“