Značka: byt

ArchívZanechať komentár

Udomácniť sa v samote

redakcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala VIVI VINJAROVA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 10. októbra 2024.

Bola som pripravená na to, že všetky veci budem domov ťahať svojpomocne aj že zrejme podstatnú časť zásob nebudem stíhať spotrebovať včas. Ak bude v chladničke niečo plesnivé, môžem sa hnevať iba na seba. Zobrala som tiež na vedomie klišé o vyhladovaných mačkách, ktoré ako prvé zaregistrujú smrť ľudí žijúcich osamote. Som predsa zvyknutá sama žiť, cestovať, zariadiť sa. Rýchlo sa však ukázalo, že na single bývanie (vzťahujúc sa na počet izieb aj môj rodinný stav) som v skutočnosti nebola pripravená. 

Pokračovať v čítaní: „Udomácniť sa v samote“
ArchívZanechať komentár

Súžitie či súženie: strasti a slasti života so spolubývajúcimi

redakcia

napísala BEA DÖMEOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. októbra 2018.

Aká by bola vaša top päťka desivých príhod, ktoré ste zažili so svojimi spolubývajúcimi? Ja som už rokmi vzdala snahu poskladať ich do úhľadného rebríčka. O prvé miesto by mohlo zabojovať hneď niekoľko prípadov: keď bola spolubývajúca schopná minúť dvanásť roliek toaleťáku v priebehu troch dní, keď mi druhá spolubývajúca zabudla povedať, že nám odpoja wifi a elektrinu, alebo keď som našla v byte vrecko extázy. Život s cudzími ľuďmi ma naučil odolnosti a sile kompromisu, ale ani po dlhodobom tréningu nemôžem tvrdiť, že je to prechádzka ružovou záhradou – jedine tak riadne tŕnistou.

Pred štyrmi rokmi som, plná očakávaní, posledný raz zamávala svojej posteli v detskej izbe, zazipsovala kufor a Pokračovať v čítaní: „Súžitie či súženie: strasti a slasti života so spolubývajúcimi“

Archív2 komentáre

Kde domov môj?

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. apríla 2017.

Najbližší ľudia sa mi vždy spájali s priestorom – ich domovom. Prázdniny u babky sú klasika. Rodinné oslavy sa vždy konali u niekoho doma. A kým nás rodičia vedeli ponúknuť pudingom s piškótami, s kamarátkami sme sa väčšinou hrávali, neskôr už viac chichotali a občas aj prespávali v našich detských izbách. Nech si spomeniem na kohokoľvek z detstva, vždy sa mi vybaví pohľad na topánky u nich v chodbe, bundu s odtrhnutým uškom skĺzavajúcu z preplneného vešiaka, svetlo v kuchyni, večné hľadanie dostatočne pohodlnej a zároveň slušnej sediacej polohy na cudzom gauči.
Pokračovať v čítaní: „Kde domov môj?“