Nebáť sa pôrodu

napísala RIA GEHREROVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. júla 2023.

Často som to hovorila ako vtip: deti budem mať až vtedy, keď vymyslia, ako si ich môžem vypestovať v záhrade. Tak by to predsa bolo oveľa príjemnejšie, vypiplať si v záhone neďaleko domu malého Janka Hraška. V bezpečnej vzdialenosti od môjho tela a zdravia.
Keď som minulý rok robila pre Denník N rozhovor s gynekológom Jozefom Záhumenským, spomenul v ňom, že v budúcnosti bude v pôrodníctve témou umelá maternica. Pamätám si, ako som si okamžite predstavila scénu z Matrixu, v ktorej vo veľkých vakoch naplnených vodou pestovali ľudské bytosti.
„Umelá maternica, v ktorej by bolo možné vynosiť dieťa?“ spýtala som sa nadšene. To je predsa to, na čo čakám. Odpoveď ma však nepotešila. „To je ešte ďaleko,“ povedal gynekológ.
Dokelu.

Pokračovať v čítaní: “Nebáť sa pôrodu”

Opakovanie nie je matka múdrosti

napísala KATARÍNA BODAMSKÁ* ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. júna 2023.

Nasledujúci príbeh je o mojom vlastnom a individuálnom vnímaní mojej obsedantno-kompulzívnej poruchy, nie som terapeutka ani nemám vzdelanie v tomto smere. Odborné zdroje pomoci nájdete na konci textu.

… raz dva tri, raz dva tri, raz dva tri, raz dva tri… opakujem si a snažím sa veriť, že mi to pomôže. Moja prvá spomienka týkajúca sa kompulzívneho konania siaha na chatu, kde ma mamina upozorňuje, že sa stále pozerám do rohu. Zvykla som takto žiadať boha o prepáčenie, aby mi odpustil moje hriechy. Prepáč, prepáč, prepáč, prepáč. Vždy štyrikrát.

V dvadsiatich rokoch som mala svoju prvú veľkú krízu. Nevedela som držať ani vidličku zo strachu, že mi ublíži, a červená farba bola v miestnosti zakázaná. U milosrdných bratov mi stanovili diagnózu OCD.  Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) predstavuje vzorec nechcených myšlienok a strachov (obsesií), ktoré človeka vedú k opakovanému správaniu (kompulziám). Tie zasahujú do každodenných činností a spôsobujú značné utrpenie. Je to bežné a chronické duševné ochorenie. Predpísali mi naň lieky a chmeľový čaj. Pomohlo na chvíľu. Na upokojenie som si púšťala Kings of Convenience. Bola som hlavne zmätená, nevedela som, čo sa so mnou deje, a pomoc som hľadala všade, kde sa dalo:

Pokračovať v čítaní: “Opakovanie nie je matka múdrosti”

Ženy na hranici

napísala ZUZANA PAVLÍNOVÁ ilustrovala KATARÍNA CHLEBNIČANOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. júna 2023.

Niektorí to nazývajú hranice, iní zase pohár trpezlivosti. A Veľkonočný pondelok je u nás pre veľa žien bezpochyby najväčším sviatkom testovania, kde tú pomyslenú neprekročiteľnú čiaru máme. 

Už niekoľko rokov ma nikto neoblial ani nevyšibal. Dostať sa do tohto bodu bol však veľký boj, ktorý som zvádzala od detstva. Pochádzam z dediny, čo znamená, že každý rok na Veľkonočný pondelok k nám prišlo kopec chlapov a chlapcov z okolia a rodiny na šibačku. Mne neostávalo nič iné, len vytrvalo kričať, že nechcem, utekať po dvore a nakoniec sa iba rezignovane nechať chytiť, vyoblievať a šibať za zvukov dychovej hudby a hlasného smiechu. Napriek tomu, že ma niekedy vyšibali korbáčom tak silno, až som mala zadok a nohy ešte niekoľko dní modré, nebola to tá najväčšia bolesť. Oveľa viac ma bolelo, že toľko ľudí nerešpektuje moje nie. Čím ďalej chlapec zašiel, tým viac bolo jeho hrdinstvo oslavované. A potom mi prikázali, aby som si s nimi zatancovala, ponúkla ich koláčmi a chlebíkmi, uviazala stužku na korbáče, naliala domácu pálenku a na konci rozdala dvojeurovky. A čo ostalo mne? Prevalcované hranice a rok času, aby som ich tehlu po tehle vystavala nanovo. 

Pokračovať v čítaní: “Ženy na hranici”

Zazdrojovať sa

napísala SOŇA GREGOROVÁ
ilustrovala SLAVOMÍRA ONDRUŠOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. mája 2023.

Všetko, čo navrhnem, čokoľvek, čo urobím, je zle. Svoju kávu chcel do tej šálky, kde má čaj. Skúšam mu v priebehu mesiaca piate objednané topánky a opäť – tlačia ho, nechcem ich, vráť ich, predaj ich. Každé ráno: chcem ostať doma. Každé poobedie v škôlke: prišla si veľmi skoro, ešte sa chcem hrať.

Snažím sa porozumieť nezrelosti detskej mysle a správania, snažím sa byť spoľahlivou oporou, rešpektujúcou sprievodkyňou detstvom. To však neznamená, že sa ma to nedotýka, nezraňuje, nedráždi. Milión drobností, požiadaviek, stavanie sa do opozície. Moje vnútorné hlasy pri množstve interakcií s dieťaťom škaredo kričia, navonok sa mi väčšinou darí zvládať to, dýchať, nechať si čas na reakciu, hľadať riešenia. Väčšinou, no.

Pokračovať v čítaní: “Zazdrojovať sa”

Narodeniny

napísala SOŇA GREGOROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. mája 2023.

Budúci týždeň spoločne s vami oslávime skutočnosť, že tento newsletter vám posielame už sedem rokov, a je to snáď prvá oslava v živote, na ktorú sa úprimne teším a pri ktorej vidím zmysel. 

Jasné, bývajú súkromné momenty zahrievajúce srdiečko, výročia, narodeniny, úspechy, keď sa človeku chce zvolať radostné juj!, no ich oficiálne oslavy mi prinášajú skôr stres a miesto okázalosti viac preferujem uspokojivý pocit z každodennosti, vedomie, že (nám) to jednoducho funguje.

Teraz sa však blíži naozaj výnimočná chvíľa – prvýkrát sa stretneme inde ako v online priestore, čo je oslava sama osebe. Predstavujem si, ako spokojne (!) sedím kdesi v kúte, vidím tváre našich autoriek, čitateliek i čitateľov (!), zachytávam útržky rozhovorov, vnímam rozpačité aj príjemné momenty nášho spoločného večera. 

Pokračovať v čítaní: “Narodeniny”

O vlasoch a premenách

napísala SIMONA HASLER-KROVINOVÁ ilustrovala ZUZANA ŠEBELOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 27. apríla 2023.

Love is in the hair“ stojí na baneri pripevnenom na plote mojich kaderníčok. Nápis žiari v ružovo-žlto-tyrkysových tónoch – podobne ako ich vlasy. Azra a Stefanie sú pár. Spolu žijú aj pracujú. Ich kadernícky salón Salón je umiestnený v drevenej búde pripomínajúcej maringotku odstavenú kdesi na kraji mesta. Po roku (!) sa mi opäť podarilo nájsť čas a trochu u nich pookriať. Nechať si umyť vlasy sediac v masážnom kresle, užiť si vzácny voľný čas, oddať sa cudzím rukám. Stefi sa ma pýta, ako to dnes bude. „Punkovo,“ odvetím a ukazujem fotku z Pinterestu – vpredu krátko, vzadu trochu dlhšie. Stefi vytešene berie do rúk britvu a rýchlymi vycvičenými pohybmi seká priestor okolo. Vzduchom lietajú vlasy ako triesky. Okolo nôh sa mi motajú chrnejúce mopslíky, ktoré si Stefi a Azra do Viedne doviezli zo slovenského útulku. Na záver otvorím oči a zhlboka sa nadýchnem spreju na vlasy voňajúceho po santalovom dreve. Cítim sa ako v siedmom nebi. Odchádzam s novým životným pocitom. S pocitom sviežosti, naplnená novou inšpiráciou. Zisťujem, že empowerment je možný aj počas materskej. Na chvíľu sa mi podarí opustiť kruh povinností zameraný najmä na napĺňanie potrieb nášho dieťaťa. Chce to veľa energie a organizačného talentu. Zobrať opraty pevne do rúk, rozhodnúť sa pre zmenu zovňajšku, uskutočniť ju a stáť si za ňou.

Pokračovať v čítaní: “O vlasoch a premenách”

Baristky

napísala JANA MIČEKOVÁ ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. apríla 2023.

Začala som vyhárať ako každý druhý človek, s ktorým sa rozprávam viac ako päť minút. Sťažujú sa, naháňajú sa. Na otázku, ako sa mám, odpovedám, že sa pokúšam prežiť v období neskorého kapitalizmu, inflácie a patriarchátu. 

V dávnej minulosti som používala frázu keby bolo lepšie, už to nevydržím…  a v nie takej dávnej minulosti som mala už iba túžbu ju s ľahkosťou používať zas. Vedela som, že si potrebujem dať pauzu od psychickej záťaže, ktorú mi vtedajšia nová práca spôsobovala. Nemať hranice medzi pracovným časom a časom pre seba či neustále prúdiace myšlienky pred zaspávaním boli neúnosné.

Jednoznačnou odpoveďou sa pre mňa stala fyzická práca. Upratovanie a záhradkárčenie sú nielen moje hobby, ale aj činnosti, ktorých výsledok je hneď jasný a viditeľný. Už v tom čase som sa zamýšľala nad prácou v gastro sektore. Ako študentka som prečašníčila celé letá. Skúsila som to nakoniec znova, no zabudla som na stres, ktorý sa vytvára v okolí kuchyne. Opäť to nebolo nič pre mňa, no ten mesiac vnímam ako veľmi pozitívnu skúsenosť. 

Pokračovať v čítaní: “Baristky”

Schudnúť

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala KRISTÍNA SOBOŇ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 30. marca 2023.

Odnepamäti som obklopená návodmi na chudnutie. Pocitom, že by ma malo byť menej, inak. Tlakmi a návodmi, ako im vzdorovať, a hneď za tým recept na ľahký obed, chutný šalátik. Už ako malé dievčatá s kamoškami riešime plochosť svojho brucha, zhnusene opisujeme svoje domnelé šunky. Rokmi sa k nim už snažíme správať láskavejšie. Chvíľami sa mi to aj darilo, cítiť sa v mäkkom, hrboľatom tele dobre. Hlavne, aby sme boli zdravé a šťastné. Aj tak sa dodnes v rozhovoroch zarážajúco často dostávame k tomu, koľko ktorá vážime a čo s tým chceme robiť. 

Aj preto si to chcem zapamätať. Aký to je v skutočnosti pocit, zrazu sa do všetkého zmestiť. Byť náhle chudá a plochá a prsia len tak do dlane. Pokojne sa z normálnej hmotnosti zaradiť do trendu heroin chic aj triezva. Schudnúť až tam, kde bola moja mama pred svadbou a ja vlastne po puberte už nikdy.

Pokračovať v čítaní: “Schudnúť”

O matkách a príťažlivosti

napísala EVA MESZÁROSOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. marca 2023.

Keď som bola dieťa, matku som si predstavovala ako večne sa niekam ponáhľajúcu ženu s čiernou kabelkou v jednej ruke a igelitkou v druhej, s krátkymi vlasmi s trvalou a unavenými očami. Matka sa už nemala čas zabávať, väčšinu času trávila buď s rodinou, alebo v práci. Občas som sa obávala predstavy, že by som sa takouto matkou mala raz stať aj ja. Nechcem sa týmto opisom dotknúť matiek, ktoré ma v detstve obklopovali. Moje vtedajšie predstavy by sa dali vysvetliť jednoduchým, aj keď trochu smutným faktom – taká bola Petržalka v deväťdesiatych rokoch. No nemohla to byť len Petržalka. Tak sme to videli aj vo vtedajších filmoch, seriáloch, knihách. Všetka zábava a lesk patrili mladým slobodným ženám. Matky vždy hrali roly akýchsi neviditeľných obetavých víl, ktorých vnútorný svet aj problémy podľa všetkého nikoho (už) veľmi nezaujímal. Podstatné bolo, že vždy nakoniec vyčarovali šťastný koniec všetkým problémom celej rodiny. Predstavovali väčšinou vedľajšie postavy a v podstate slúžili len ako akýsi podporný element na plnenie snov hlavných postáv. Ak aj boli výnimky (vedela som o matkách herečkách, modelkách), neboli prítomné priamo v mojom okolí, a tak sa im nepodarilo ovplyvniť moju detskú predstavu matky. 

Pokračovať v čítaní: “O matkách a príťažlivosti”

Ten človek medzitým

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala KATARÍNA CHLEBNIČANOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. marca 2023.

Ževraj sa treba s niekým vyspať a ono ťa to trochu prejde! – vraví znalecky na margo môjho najnovšieho rozchodu môj spolubývajúci. Pozerám sa naňho s predstieraným prekvapením – akoby som počula zaujímavú novinku a nie tradičný prechodový rituál veľkej časti populácie, ktorej ego pošramotil (nečakaný) koniec vzťahu. On je zadaný už asi štrnásty rok a nechce sa mi vysvetľovať mu detaily môjho ľúbostného života sériovej monogamistky ako nejakému antropológovi. Jeho tradovanú radu mám v hlave sama už dlhšie, ale prečo vlastne?

Dve cukrové vaty poprosím

Prečo tak často po konci dlhodobého vzťahu hľadáme niečo nezáväzné, niekoho, kto nám poskytne ilúziu intimity, a zároveň nemáme záujem skutočne sa k nemu priblížiť? Sme iba naočkovaní klišé scenármi hollywoodskych romantických komédií a ich neohrabaných lokálnych kópií, kde sa všetko rieši rýchlo, teatrálne a hlavne sexom?

Pokračovať v čítaní: “Ten človek medzitým”

Nite

napísala SIMONA HASLER-KROVINOVÁ ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. februára 2023.

Pod nulou

Ráno odhrniem ťažké krémové závesy. Prekvapene hľadím cez okno. Terasa je pokrytá súvislou bielou vrstvou kontrastujúcou so šeďou dymu kúdoliaceho sa z komínov okolitých domov. Z roka na rok sa sneh správa čoraz vrtošivejšie, aj keď jeho nároky zostávajú nezmenené: dostatočne nízka teplota. 

Bielohnedá

Už neočakávame zasnežené pláne pohlcujúce naše slová, smútky, myšlienky a bolesti počas dlhých zimných prechádzok. Postačí aj cukrový poprašok, ktorý za noc zlížu líšky. Ako krupicovú kašu na dne taniera, ktorá mizne pod rýchlymi pohybmi malého mačacieho jazýčka. Rok čo rok si vytvárame vlastnú ilúziu snehu, blahobytu, šťastia… Možno je práve náhla konfrontácia s dlho potlačenou realitou tým skľučujúcim pocitom, ktorý ma v poslednom čase prenasleduje. 

Pokračovať v čítaní: “Nite”

Môj vagína monológ

napísala MICHAELA PAVELKOVÁ ilustrovala  SAŠA BURICOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. februára 2023.

Toto bolo naposledy – znela veta v mojej hlave, keď som mala približne dvanásť, trinásť rokov. Opakovala som si ju po každej ďalšej masturbácii.

Objavovanie vzrušivosti môjho tela sprevádzali v dospievaní výčitky svedomia, zákazy a otázky o tom, čo sa deje s mojou vagínou a vulvou. Vedela som, že mi v tomto veku začne rásť ochlpenie a príde aj menštruácia. Nemala som však ani poňatie o tom, že nastanú zmeny tvaru a farby, veľkosti či štruktúry. V učebniciach biológie som sa nedozvedela, že vagíny a vulvy sú rôzne. Žila som v presvedčení, že keď sa koža mení, vznikajú na nej rôzne drobné trhlinky, zárezy, priehlbiny či strie, niečo je s mojím telom nesprávne. Niečo sa nevyvíja tak, ako by sa malo. Nie je jednoduché nájsť presné pomenovanie pre tieto telesné premeny a mám dojem, že dôvodom môže byť aj skutočnosť, že sa o nich dostatočne nehovorí a nevenuje sa im náležitá pozornosť. V mojom prípade pritom nešlo o diagnózu, ale o prirodzené zmeny, keď spolu so mnou dospievali aj moja vagína a vulva.

Pokračovať v čítaní: “Môj vagína monológ”