Na dopamínovej vlne online nákupov

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala JANA LEŇOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. januára 2022.

S očami krtice žmúrim na obrazovku svojho vintage smartfónu a prostredníctvom návykovej appky sa počas Black Friday medzi 869 svetrami snažím nájsť ten jeden. Taký, ktorý sa oplatí, pretože: je najkrajší, z najlepšieho materiálu, má najlepší cost per wear a naše vyhliadky do budúcnosti sú dlhodobé. Srdce mi bije silnejšie ako zvyčajne, potia sa mi dlane, moja laická sebadiagnóza znie: compulsive buyer, po slovensky nákupná maniačka. Vyrovnávam si stresovú hladinku z každodenností, chcem nahradiť kortizol dopamínovou nákupnou vlnou. Po asi tridsiatich minútach, siedmich osrdiečkovaných vyvolencoch, šiestich následných vyraďovacích kolách a na základe takmer nemožných štandardov ho mám. Podľa mojich odhadov by náš vzťah mal trvať minimálne sedem šťastných a naplnených rokov, je dokonalou kombináciu alpaky a trochy umelého vlákna. Je dostatočne farebný, aby rozžiaril moje šedé dni za počítačom, a zároveň vďaka širokému pruhovanému vzoru dostatočne decentný, aby nevyzeral ako recesia, regres do detstva či role nešťastnej hrdinky romantickej komédie. Zľavnený dvakrát minimálne o šesťdesiat percent. No aj tak stojí stodesať eur. Na sklade je už iba posledný kus v mojej veľkosti! 

Pokračovať v čítaní: “Na dopamínovej vlne online nákupov”

Minuloročné radosti 2021

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. januára 2022.

V týchto dňoch zaznievajú najmä priania do nového roku, vzájomné želania aj veľmi osobné plány. Ešte pred tým, než s novou energiou vyrazíme do roku 2022, sa však chceme obzrieť za rokom, ktorý máme za sebou. Už tradične si v Kurníku pripomíname zásadné momenty, objavy a radosti, ktoré nám rok 2021 priniesol. O tom, aký mali rok a čo ich v ňom tešilo, sa s nami podelili Laura Štorcelová, Šárka Nohelová alias Lotta Love a Katarína Strýčková.

Pokračovať v čítaní: “Minuloročné radosti 2021”

To najlepšie z Kurníka 2021

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. decembra 2021.

Dnes teda, na záver ďalšieho intenzívneho ročníka, prinášame náš redakčný výber textov, ktoré sme publikovali v roku 2021. Každé jedno vydanie je pre nás malý zázrak a dnes sa s vami delíme len o výsek z toho, čo za uplynulých dvanásť mesiacov výnimočne pohlo nami osobne. Objavte alebo si s nami pripomeňte slová, ktorých význam presahuje čísla a kliknutia. Opatrujte sa a uvidíme sa v novom roku!

Pokračovať v čítaní: “To najlepšie z Kurníka 2021”

Som medzi ľuďmi a niekto povedal borovička

napísala IVANA BALGOVÁ ilustrovala ZUZANA ŠEBELOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. decembra 2021.

August 2021. O pár dní to bude presne rok, čo nepijem, a ako naschvál mám dnes najväčšiu chuť na alkohol. Celý deň som smutná a mám zlú náladu, takže sa to dalo čakať, hovorím si. Pomáha mi uvedomenie, čo stojí za myšlienkou na alkohol, racionalizovať si to a vidieť, prečo sa to deje  –  rastúca nespokojnosť vo vzťahu, o ktorom som si ešte pred pár týždňami myslela, že je dokonalý; hľadanie si podnájmu a konfrontácia s realitou krízy bývania; zdravotné problémy po operácii, ktoré sa so mnou ťahajú už viac ako rok. Dnes toho bolo na mňa veľa, píšem kamarátovi. Zároveň však viem, že je to prvýkrát, odkedy nepijem, čo sa mi toto deje. Cestou domov dostanem náhlu chuť zabočiť do prvého baru, objednať si gintonic a sama sa opiť. Viem si presne predstaviť, aký je to pocit, keď alkohol začína pôsobiť, akú úľavu prináša prvý dúšok. Predstavujem si, ako tam sedím, objednávam si ďalší a potom ešte jeden, ale to stačí, vždy mi stačilo pomerne málo alkoholu, aby som sa cítila opitá. A potom si predstavujem, ako idem sama domov, vonku už je tma a ja sa cítim osamelá a smutná, pretože tak to bolo vždy, keď som pila alkohol. 

Pokračovať v čítaní: “Som medzi ľuďmi a niekto povedal borovička”

Vôbec nič sa medzi nami nestalo

napísala NINA SLANÁRIKOVÁ* ilustrovala TERÉZIA FILLOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. novembra 2021.

Pred viac než rokom som opísala svoj príbeh zaľúbenia sa vo veľmi nevhodnom čase. To posledné, na čo som na sklonku rodičovskej dovolenky, vyčerpaná z detí aj z manželstva, pomyslela, boli iní muži. A potom prišiel on a pripomenul mi, aké je to cítiť sa (znova) príťažlivá. Otvoril moju Pandorinu skrinku prehliadaných a starostlivo schovávaných emócií, túžob a myšlienok a už ju nešlo zavrieť. Po pár platonických stretnutiach a následnej odluke nasledovalo niekoľkomesačné topenie sa v nechcenom koktaile endorfínov zo zaľúbenia sa a z frustrácie z nemožnosti jeho naplnenia. Môj príbeh sa v závere skončil zdanlivo víťazne a poučne – prebojovala som sa cez najväčšiu vlnu zamilovaných fantázií a mala som ísť ďalej, s triezvejším pohľadom a novou superschopnosťou ustáť podobne nevyžiadané stavy. Text som vtedy zverejnila s výčitkou, že nebol úplne pravdivý. Nechcela som si priznať, že skutočný koniec príbehu sa v tom čase menil príliš dynamicky na to, aby som ho mohla spísať do pár riadkov. 

Pokračovať v čítaní: “Vôbec nič sa medzi nami nestalo”

Môj život medzi narcismi

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. novembra 2021.

Jednou z najčastejších výčitiek voči tej dnešnej mladej generácii, respektíve súčasnej spoločnosti ako takej, je narcizmus. Zväčša sa tým asi myslí arogancia, márnivosť a sebeckosť. Aspoň tak usudzujem z kontextu takýchto obvinení, ktoré sa zvyčajne týkajú najmä mladých ľudí. Paralelne bujnie diskusia o pestovaní zdravého sebavedomia a vedomia vlastnej hodnoty, najmä s dôrazom na historicky marginalizované komunity. Čo teda skutočne znamená žiť život narcisa? Dopredu vás varujem, že okrem spochybnenia niektorých mýtov vás v nasledujúcich riadkoch čaká aj veľmi osobná perspektíva.

Pokračovať v čítaní: “Môj život medzi narcismi”

Čo robíme matkám

napísala ZUZANA SOTÁKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. októbra 2021.

Odpila som si z druhého piva. Ožila som. Veľké mesto. Nie Slovensko. Nikto ma nesúdi pohľadom. Aké oslobodzujúce. Jasné, veď dieťa nie je pri mne. Čo by súdili. No nesúdia, ani keď je so mnou na pive. Fasa. Mám pocit, že mi mozog konečne funguje. Nie litre kávy. Nie zelený čajíček. Nie päť pohárov filtrovanej vody. EEE, pivo. Jediné, čo mi dnes nabudilo mozog a prebralo ma po celodennej šichte s dieťaťom, so starostlivosťou o domácnosť a s prácou. V ušiach mám vypeckovaný playlist z Tarantinových filmov. Pif-pif-pif, odstreľujem jednu úlohu za druhou. Článok za dve hoďky, done! Pár eventov, príspevky na FB, desiatky mailov, pif-pif-pif. Strieľam ich ako ruže na kolotočoch. Vyniesť smeti, roztrhnuté vrecko pred výťahom, rukami zhŕňam pokakané plienky a zhnité hrušky, check. Poliať kvety, vyprať, vyvesiť, zložiť suché, vymeniť voňačku v hajzli, doplniť plienky v prebaľovacom kútiku, vygoogliť a uvariť tri druhy baby jedla, navariť sebe, nestihnúť to zjesť, upratať chladničku, vyčistiť sajrat z kuchynského odtoku, pozbierať kocky zo zeme, poláskať robotický vysávač a postarať sa o neho viac ako on o podlahy… Pif-pif-pif. Snívať, ale nezažívať. Čítať knihu, vyšívať, presádzať, písať knihu, tancovať v klube, kukať film v kine, milovať sa do rána. Túžiť, zabudnúť. Odpisovať rodičom, odpisovať svokrovcom, odpovedať na otázky, žiadne o sebe nedostať. Byť a nebyť. Matka, nie žena. Dcéra, nie dospelá.

Pokračovať v čítaní: “Čo robíme matkám”

Čo bolo potom

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala LUCIA BUDZÁKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. októbra 2021.

Tak takýto je slobodný život. Sama v izbe aj v ďalšej, aj v tej vedľa nej. Škatuľu po škatuli, pristávam na novom mieste. 

Stále ho vyhľadávam. Jeho príspevky sú také všedné, akoby sa nič nestalo. Ako môže byť taký… Hľadám správne slovo pre svoj pocit ublíženia, no stačí jeden sebareflexívny pohľad na vlastný feed, aby som sklapla. Život ide ďalej a my zdieľame tie kúsky, čo sa nemenia. Až kým sa neusadí prach aj tam, kde teraz ostatní nedovidia.

Počúvam patetické piesne, ktoré mu v duchu venujem. Zverejňujem len tie, ktoré sú tak na polceste k môjmu skutočnému pocitu. On však vyťahuje ťažký kaliber. Skladbu, pri ktorej som už raz vyrevúvala, že mi nie je súdená láska. Vie o tom, dobre o tom vie. Vie? Čo tým chce povedať?! Veď to povedz normálne, stále ti píšem, nahnutá tak blízko, ako len sa cez displej dá. Stále mám problém priznať mu rovnaké výsady, ako mám ja. Že môžeme šifrovať, môžeme si žiť svoje životy, môžeme si jeden deň chýbať a o chvíľu môžeme zabudnúť. Aj v tomto sme spolu, už navždy sme spolu v tom, čo bolo potom.

Pokračovať v čítaní: “Čo bolo potom”

Nemám čas

napísala GABRIELA BRESTIČOVÁ ilustrovala  ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 30. septembra 2021.

Koľko času má žena a koľko muž? Nemyslím tým ich priemernú dĺžku života ani nespravodlivo rozdelené domáce práce či väčšiu obľúbenosť motivačnej literatúry u jedného pohlavia.
Myslím tým čas, ktorý stráca žena dennodenne len preto, že je ženou.
Možno hodiny, možno iba minúty, závisí od situácií, v ktorých sa ocitne, ako veľmi proti nim bojuje.
Koľko limitovanej edície Star Wars lega by dokázala postaviť priemerná tridsaťročná žena za mesiac, ak by jej patriarchálna spoločnosť vrátila všetok ukradnutý čas?
Rovnako alebo viac ako jej päťdesiatročný kolega, ktorý má na toto rozkošné hobby času výrazne viac, pretože nemusí neustále riešiť rodovo špecifické situácie, ktorým táto spoločnosť ženy a ich zmýšľanie vystavuje?

Pokračovať v čítaní: “Nemám čas”

Byť bohyňou nestačí

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala BARBORA DEMOVIČOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. septembra 2021.

Všetci a všetky v nemilosrdnom súkolí neskorého kapitalizmu hľadáme, ako so sebou žiť v láske alebo aspoň v mieri. Keď odsunieme neustály prítok nových produktov, jednou z ciest k sebaláske, ktorá je ženám ponúkaná, je objavovanie svojej vnútornej bohyne. Zo sveta viac alebo menej pochybných duchovných praxí do mainstreamu preniká čoraz viac elementov, ktoré chcú vyriešiť naše pocity prázdnoty, pochybnosti a úzkosti. Špeciálne rituály, pohyby, strava, krištále a esenciálne oleje sa miešajú s červeným rúžom a empowering selfíčkami v spodnej bielizni. Pretože som bohyňa.

Pokračovať v čítaní: “Byť bohyňou nestačí”

Hot Girl Cooling Down

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. septembra 2021.

Nemôžem sa zbaviť pocitu, že nás toto leto ghostlo. Len tak, bez rozlúčky, sa stiahlo a nechalo nás napospas nižším teplotám a stmievaniu. Dalo sa to čakať a predsa ma zaskočila tá náhlosť. 

Minulé letá boli plné rozmarov a radovánok, to ostatné nám už dochádzala trpezlivosť. Tento rok sme vraj mali zažívať hot girl summer, jednu veľkú zaočkovanú bakchanáliu. Skutočne dobré leto však spočíva predovšetkým v čase, ktorý si zoberieme pre seba – či už na akékoľvek sexy plány, chvíľu bez notifikácií alebo hoci len moment na umytie vlasov. Predstava pôžitku vždy vychádza z toho, čo žijeme každodenne, je to prasklina v zabetónovanej rutine, ktorou prúdi svieži vzduch. Je to nádych pred tým, než budeme riešiť ďalší návrh v parlamente (alebo našu modrozelenú hot girl alebo zvýšenie platu alebo ďalšiu plienku alebo ľudí utekajúcich pred nebezpečenstvom alebo svoj coming out alebo hocičo iné).

Pokračovať v čítaní: “Hot Girl Cooling Down”

Ohmatať život jedného človeka

napísala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. augusta 2021.

Hovorila si mi milovaná a ja som sa vďaka tebe milovanou aj cítila.

V starých škatuliach nachádzam fotografie teba a prevraciam ich na druhú stranu v nádeji, že nájdem zápis, ktorý mi o tebe v tom momente povie viac. Prvé strany albumov sú vzorne vyplnené aj popísané. Ďalšie už musím prevracať opatrne, aby nevypadli kôpky fotografií založené medzi stranami. Stále čakajú, kým ich zaradíš.

Škatule s fotkami bude raz prechádzať niekto po mne, niekto, kto si už teba pamätať nebude. Fotky, na ktorých je tvoja tvár, sa toho človeka nebudú nijak dotýkať, rovnako ako sa mňa nijak nedotýkajú fotky tvojich vzdialených prastrýkov a pratiet, ktoré v kôpkach nachádzam. Nebude poznať tvoj príbeh, komplexnosť tvojho života. Existuješ, len pokiaľ ťa niekto nosí v živej pamäti, potom sa staneš iba ďalším anonymným mŕtvym z dávnych čias.

Pokračovať v čítaní: “Ohmatať život jedného človeka”