Za slobodnú Palestínu, zo Slovenska

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala BARBORA IDESOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. septembra 2025.

Sledujeme, ako násilie voči palestínskemu národu eskaluje. Sledujeme ho naživo, pomedzi storky z dovoleniek, kávičiek, zo životných míľnikov. Sledujeme aj prevažné ticho slovenskej verejnosti, jej intelektuálnych a politických elít (a to dokonca v tom lepšom prípade). Vidíme to a zúfame si. 

To, čo sa deje v Gaze, sa nás týka. Žijeme v krajine, ktorá udržiava aktívne obchodné a diplomatické vzťahy so štátom Izrael, ktorý pácha genocídu. A predovšetkým sme zoči-voči tomuto utrpeniu cítiace bytosti. 

Možno si tiež kladiete otázku, ako s týmto súcitom, zhrozením či pocitom bezmocnosti naložiť. 

Aj na Slovensku máme množstvo príležitostí, ako sa zapojiť do pomoci Palestínčankám a Palestínčanom. O spôsoboch, ktorými sa snažia pomáhať, preto dnes hovorí šesť žien, ktoré tu majú domov. Zväčša konštatujú, že by chceli pomáhať viac, no ich aktivity a motivácie sú príkladom, že hoci každá a každý z nás má iné možnosti, nemusíme sa nečinne prizerať. 

Pokračovať v čítaní: „Za slobodnú Palestínu, zo Slovenska“

Viem, čo ste robili toto leto

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. septembra 2025.

Po tridsiatke sa mi konečne definitívne podarilo presťahovať všetky svoje veci od rodičov vrátane kníh. Narazila som tak na svoj denník z obdobia medzi 14. až 17. rokom života, ktoré bolo zlomové, čo sa týka prítomnosti na sociálnych sieťach – z viac-menej anonymizovaného Pokecu sa postupne prechádzalo na Facebook, nicky nahradilo celé meno a priezvisko. Hľadanie nových online spojení medzi cudzími, prepájanie sa s ľuďmi, ktorých nejakým spôsobom už poznáme – aj keď väčšinou veľmi povrchne –, všetko odvtedy spadá do kategórie Priatelia.

Pokračovať v čítaní: „Viem, čo ste robili toto leto“

Keď budeš staršia, tak to pochopíš

napísala LESANA H. ilustrovala TEREZA IGNÁCOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. augusta 2025.

Nasledujúci text obsahuje opis skúsenosti psychického a fyzického zneužívania.

S Andreou sme sa spriatelili vďaka tomu, že sme naraz chodili s tým istým mužom. Ja som mala čerstvých sedemnásť, on tridsať, rovnako ako Andrea. Celý čas mi tvrdil, že chce byť so mnou, lebo našiel vo mne výnimočnú lásku. 

Moja prvá zreteľná spomienka na interakciu s týmto mužom je z obdobia, keď som mala štrnásť rokov. Bol kamarátom môjho otca, takže sme sa pri rôznych príležitostiach stretávali. Raz na chate za mnou prišiel, keď som bola sama v izbe, že sa chce rozlúčiť. Postavil sa celkom blízko ku mne, pôsobilo to, že ma chce pobozkať, ale v jednej chvíli sa otočil a odkráčal preč. Spomínam si, že som zostala chvíľu prekvapená stáť, ale rozhodne som si to zapamätala a zaujímalo ma, kedy ho uvidím znova. 

Pokračovať v čítaní: „Keď budeš staršia, tak to pochopíš“

Chytiť skalu, pustiť strach

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala PAULÍNA POKRYVKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. augusta 2025.

Na úvod potrebujem uviesť veci na pravú mieru, vyložiť karty na stôl. Nikdy som nevyhľadávala príliš náročné outdoorové aktivity, nie som zanietená fanúšička nekonečného stúpania hore kopcom – ani v tom najkrajšom kúte prírody nedotknutej človekom. Neužívam si opuchnuté nohy v turistických topánkach ani potenie chrbta pod ruksakom. Endorfíny sa mi vyplavujú asi príliš pomaly, a kým pocítim ich účinky, dokážem byť v týchto situáciách ofučaná. Vždy však nakoniec zhodnotím, že to stálo za to, a keďže som aj trochu dojatá scenériami (starnem?), nechám sa na výstup nahovoriť opäť. 

Pokračovať v čítaní: „Chytiť skalu, pustiť strach“

Leto vzdoru

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 31. júla 2025

Milé a milí. 

Leto je zvláštny čas, výnimočný a plný očakávaní a nárokov. Na naše telo, pripravené na všetky letné pôžitky, hladké, obliznuté slnkom (Ale bacha, nie príliš! Áno, toto je tvoj reminder na aplikáciu vhodného SPF.), trochu menšie ako zimné, keď nepotrebuje obnažené brázdiť ulice či prímorské destinácie, či silné a odhodlané pokoriť okolité horské vrcholy. Na čas, ktorý sa akoby scvrkol do dvoch mesiacov, keď potrebujeme absolvovať všetko a ideálne s entuziazmom a energiou, na ktorú sme sa po náročných mesiacoch plných otrasov (nielen) v našej mladučkej republike tešili. Na skvelé prázdniny, ktoré potrebujeme naplánovať pre svoje deti, aby mali čo kresliť v septembri na výtvarke, keď sa ich spýtajú, čo bol ich naj zážitok.

Pokračovať v čítaní: „Leto vzdoru“

Som iná, som revolučná, som neurokvír

napísala VANDA VÝBOŠTEKOVÁ ilustrovala KRISTÍNA SAGANOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. júla 2025

Viem, že som bola vždy „iná“. Viem to, pretože mi to bolo opakovane pripomínané – slovami, mlčaním, gestami, ktoré sa síce netvárili ako násilie, ale niesli ho v sebe. Pomenovaniami ako „divná“, „sociálne neohrabaná“ či „chladná“ ma svet zaradil do škatuliek.

Diagnóza poruchy autistického spektra prišla neskôr. Odpovedala mi na otázky, ktoré som nosila v sebe roky: prečo je pre mňa náročné čítať neverbálne signály, prečo cítim hluk ako fyzickú bolesť, prečo tak trvám na štruktúre a presnosti. Bola to úľava i pasca – pretože diagnóza neexistuje vo vákuu, ale v konkrétnych politických podmienkach, kde je „porucha“ vždy spoločensky konštruovaná.

Pokračovať v čítaní: „Som iná, som revolučná, som neurokvír“

V ženskom a mužskom svete

napísala EVA MÉSZÁROSOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. júla 2025

Je to už dobrých pár rokov, čo cítim prevažne odpor k novým vynálezom, technickým vychytávkam, číselným analýzam. Nezaujíma ma názor umelej inteligencie. Som doslova vyhorená zo všetkých technológií, informácií, dát, faktov. Prakticky to jediné, čo ma momentálne zaujíma, sú vzťahy, psychológia, emócie, mäkké zručnosti. Nebolo to však vždy tak, veľkú časť života som strávila skôr opačne.

Moji rodičia boli vychovaní spôsobom, že akýkoľvek prejav emócií bol vnímaný negatívne. Prejaviť ich kdekoľvek bolo buď priamo neslušné/nevhodné, alebo minimálne trápne, určite však zbytočné. Rovnako vychovávali mňa s bratom. Treba byť za každých okolností rozumná, racionálna, rozvážna, pokojná – tieto vlastnosti boli u nás doma oslavované, považované za prejav múdrosti a šikovnosti.

Pokračovať v čítaní: „V ženskom a mužskom svete“

Nie som z dobrej rodiny

napísala KRISTINA ROMAN ilustrovala REBEKA KMEŤOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 19. júna 2025

Počas detstva matka viackrát odsúdila moje kamarátstva vetou: Ona/on nie je z dobrej rodiny. Raz mi dokonca zakázala volať kamarátky z farmárskej rodiny k nám domov, keďže zaváňali kravami. Len po dekáde a niečo som zistila, že hlavne ja som nebola z dobrej rodiny a nemohol za to dobytok. Moja matka ani otec na to ešte doposiaľ neprišli, navonok sme rodina ako z katalógu: každú nedeľu chodia do kostola, vlastnia niekoľko nehnuteľností, dve autá a dcéra študuje/pracuje v zahraničí. Čo viac si želať!

Lenže hoci už mám 25 rokov, ani tak mi po návrate do rodičovského bytu nikto neklope na dvere izby pred vstúpením. Klopanie do našej domácnosti nikdy nepatrilo, podobne ani rešpektovanie mňa a mojich hraníc. Mama to odôvodňovala majetkovým vlastníctvom – nebude predsa vo vlastnom byte klopať na žiadne dvere. Veď v poriadku, nedeje sa nič fatálne, možno som len rozmaznaná a precitlivená. Často si to hovorím, aby som našla aspoň nejaké vysvetlenie nespočetným detským a dospelým slzám. Veď rešpekt si treba zaslúžiť – podľa slov mojich rodičov nič nie je zadarmo.

Pokračovať v čítaní: „Nie som z dobrej rodiny“

Bez mojich sestier nikdy

napísala SÁRA KOVARČÍKOVÁ ilustrovala SÁRA KRÁL

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 5. júna 2025

Odkedy napísala poslednú knihu série Harry Potter, je J. K. Rowling známa najmä svojimi nenávistnými vyjadreniami o trans ľuďoch. Rowling sa za posledných pár rokov stala najznámejšou TERF-kou, teda trans vylučujúcou radikálnou feministkou, a aj predstaviteľkou tejto skupiny s najväčším vplyvom. V apríli tohto roka sa jej podarilo ovplyvniť politiku v Spojenom kráľovstve, keď združenie, ktoré finančne podporovala, vynútilo zmenu zákona o rovnosti, podľa ktorej sa pohlavie definuje pri narodení. Teda sa im podarilo vyradiť trans ženy z legálnej ochrany pred sexizmom na národnej úrovni. V máji založila právny fond zameraný na podporu jednotlivcov a organizácií, ktoré „bojujú za zachovanie práv žien na základe pohlavia na pracovisku, vo verejnom živote a v chránených ženských priestoroch“. Na ich stránke sa ďalej píše, že fond sa snaží podporovať prípady, ktoré by mali vytvoriť legálne precedensy – na čo presne neuvádzajú, no z kontextu jednoznačne vyplýva cieľ zaistenia ďalšej legálnej diskriminácie trans ľudí.

Pokračovať v čítaní: „Bez mojich sestier nikdy“

Poďme sa rozprávať o smrti

napísala BARBORA KOMAROVÁ ilustrovala SLAVOMÍRA ONDRUŠOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. mája 2025.

Hneď na úvod by som chcela poznamenať, že písať alebo rozprávať o smrti sa mi vlastne zdá zvláštne. Mám s ňou osobnú skúsenosť, ale zároveň som ju v skutočnosti nezažila. Iba som sa prizerala. Niekto iný ňou prešiel a už tu nie je, ja tu som a žijem ďalej. 

O smrti teda vlastne neviem nič. Len som ju sledovala, ako prichádzala – postupne a viditeľne. Pred niekoľkými rokmi po dlhej a neodbytnej chorobe zomrel môj partner a mne sa zrútil obraz o tomto svete. Jeho smrť rozmetala na prach to, čo som považovala za istoty. Istoty, že mladí ľudia predsa neumierajú, a keď už áno, tak pri vykonávaní nejakej nebezpečnej, ale vzrušujúcej činnosti – pri pretekaní sa na autách, skialpinizme v nevhodných poveternostných podmienkach alebo vo vlnách oceánu. Nemali by umierať v tichosti nemocničnej izby, neprítomní z množstva liekov, ktoré sú do nich vlievané cez žily, s telom zmeneným na nepoznanie. 

Pokračovať v čítaní: „Poďme sa rozprávať o smrti“

Tam, kde tráva nie je zelenšia

napísala BARBORA DEMOVIČ ilustrovala TEREZA IGNÁCOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. mája 2025.

Ako porevolučné dieťa zo strednej triedy vyrastajúce v slovenskom malomeste som odmalička počúvala o možnostiach, ktoré máme a naši rodičia nemali. Kúpiť si banány, nosiť rifle do školy, navštíviť Viedeň. Jedného dňa študovať na vysokej škole bez nutnosti kádrových posudkov a kontaktov rodinných príslušníkov, užívať si slobodu slova a pohybu. V eufórii nultých rokov 21. storočia, snívajúc o živote vo svete, ktorý na mňa čaká, som si na gymnáziu gélovými perami usilovne písala francúzske slovesá na kartičky z výkresov a anglické slovíčka do maličkého zošita v plastovom obale. Na výtvarnej výchove som horúčkovito maľovala zborené múry a postavičky držiace sa za ruky obklopené modro-žltými hviezdami na výstavu Európa očami detí a mládeže oslavujúcu schengenský priestor, ktorý sa nám otváral. Počas školskej exkurzie do Londýna v roku 2008 som si v opojení skutočného veľkomesta ponakupovala pestrofarebné tričká v Primarku na Oxford Street. Bola som presvedčená, že toto je ten život, ktorý raz chcem žiť. V meste a na západe, lebo tam je život pestrofarebnejší a, zdalo sa mi, slobodnejší.

Pokračovať v čítaní: „Tam, kde tráva nie je zelenšia“

Jedloláska

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 24. apríla 2025.

Narodeninové torty. Bonbóny a čokolády pri akejkoľvek príležitosti – od osláv až po rozchody. Pukance v kine, langoše či melóny na kúpalisku, opulentné raňajky po žúre. Opekačky, grilovačky, pikniky, brunche. Halušky v kolibách a chatách, buchty na výletoch. Pizza v Neapole, mušle pri mori, ramen v Tokiu. A sviatočné jedlá, stravovacie obyčaje prakticky po celý rok a život – od narodenia Krista až po jeho nanebovstúpenie. Silná polievka proti chorobe, domáci peceň čerstvého chleba pre radosť. Všetky tie croissantové mutácie na instagramoch, statusy na tanieri. A potom aj niečo osobnejšie – babičkine perkelty a vývary, mamine palacinky, vegánske tiramisu od brata. 

Pokračovať v čítaní: „Jedloláska“