
Teror sólo podcastu
napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala VIVI VINJAROVA
Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. marca 2025.
Pôsobia ako základný kameň a povinná výbava – predovšetkým ženského – priateľstva, teda aspoň v mojom okolí. Hlasové správy sú považované za azda najautentickejší jazyk lásky na diaľku, ich nahrávanie a vymieňanie za prejav skutočnej blízkosti. Bez ohľadu na reálnu vzdialenosť nám sprostredkujú hlas, smiech a citové rozpoloženie nahrávajúcej osoby. Aj veda hovorí, že pre mozog je to lahodnejšie, intímnejšie než nejaké písmenká na displeji. A osobná prax pridáva ďalšie argumenty – hlasovka je darom pre všetky osoby v rôznych časových pásmach, fyzických kondíciách či s nonstop vyťaženými oboma rukami, najčastejšie pre rodičov malých detí, dojčiace matky. Cítime, že sme im nablízku, aj keď každodenná logistika neumožňuje osobné stretnutia. A takýto typ komunikácie produkuje niečo, čo nám zostane, aj keď sa druhá strana pominie – v úložiskách máme naveky pamiatku na konkrétny smiech, farbu hlasu, špecifické zvukové prejavy, ktoré v ľudskej pamäti časom blednú.
Z týchto a mnohých ďalších dôvodov sa znova a znova stretávam s chválospevmi na takéto „súkromné podcasty“. A hlasové správy čoraz častejšie a suverénnejšie pristávajú aj v rôznych mojich inboxoch. Preto chcem dnes jasne napísať – dosť bolo, dajte mi pokoj s hlasovkami!
Pokračovať v čítaní: „Teror sólo podcastu“