Jednej opatrovateľky príhody a skúsenosti

napísala VERONIKA HUDECOVÁ
ilustrovala HAN

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. decembra 2017.

Po absolvovaní VŠMU som si povedala, že divadlo sem, divadlo tam, ja chcem robiť čosi, čo mi dáva väčší zmysel. Čosi, kde budem môcť niekoho nakŕmiť, podať vody, utíšiť a kde by nechýbal adrenalín.

Písal sa myslím rok 2011 a ja som si to nasmerovala do nocľahárne, ktorú prevádzkuje jedna nezisková organizácia. Prešla som až na koniec dlhočiznej cesty, skoro ma odfúklo. V bráne ma čakal môj kamarát, ktorý sa tam onehdá zamestnal. Priniesla som v ruksaku pár vecí, topánok a svetrov, obišli sme nocľaháreň – a odvtedy už som tam ostala. S dlhými pauzami pár rokov. Pokračovať v čítaní: “Jednej opatrovateľky príhody a skúsenosti”

O kožúškoch a kozmetike

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 30. novembra 2017.

Mať domáce zvieratko so sebou prináša veľa rozmýšľačiek a analýz počas hladkania hebkého kožúška a pozerania na rôzne formy pradenia. Moje analýzy sa zväčša týkajú najmä hebkosti, teplosti a dokonalosti samotnej Matky prírody a pozvoľne prejdú do globálnejšieho rozmeru – prečo by niekto niečo tak roztomilé a bezbranné týral, len aby som mohla mať ja bezpečnú riasenku alebo krém. Je to vôbec nutné?

Čím viac potom nad tým uvažujem, tým viac si vštepujem do hlavy, že život tam vonku, v kozmetických továrňach, je úplne šialený a zisky sú proste viac než životy „obyčajných“ zvierat. Pokračovať v čítaní: “O kožúškoch a kozmetike”

Tridsať

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. novembra 2017.

Pred odchodom z domu tradične stojím v kúpeľni a zatieram si vyrážky. Ak som si tridsiatku niekedy nejako konkrétne predstavovala, toto som už rozhodne chcela mať za sebou. Prezerám si tvár, ktorú stále hodnotím ako dievčenskú, a z pamäte vytesňujem čoraz častejšie sa opakujúce záblesky, keď ma prekvapí jej náhodný odraz niekde vo výklade či v zrkadle a ja v nej najskôr vidím niektorú zo svojich starších príbuzných, všeobecnú knedľovitosť a až potom v nej rozpoznám seba. Starnem.

November som vždy prežívala ťažko, narodeniny mi pravidelne pripomínali, že prešiel ďalší rok a ja som na tom furt rovnako  Pokračovať v čítaní: “Tridsať”

Principles of Adoration, 101x 76 cm, oil and gold plates on canvas, 2017

Zápisky z budoára: Iba sex?

napísala MIRKA URBANOVÁ
ilustrovala KATARÍNA JANEČKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. novembra 2017.

Nie všetky vzťahy začíname a udržiavame s cieľom partnerského spolužitia na všetkých úrovniach. Tou najčastejšou „netradičnou“ podobou sú bez pochýb milenecké vzťahy, ktoré nám zaručene prinášajú jedine sex.

Pred pár rokmi tu bol boom romantických komédií, ktoré priniesli do hovorenej reči v našich končinách pojem s tým súvisiaci – friends with benefits. V hollywoodskom prevedení sa títo priatelia s výhodami nakoniec nevyhli zamilovaniu sa do toho druhého a klasickému happy-endu. Ako je to však v skutočnosti? Pokračovať v čítaní: “Zápisky z budoára: Iba sex?”

To sme my

napísala DEBORA PASTIRČÁKOVÁ
ilustrovala MIŠA CHMELÍČKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. novembra 2017.

Pred dvoma rokmi som odišla do Indonézie na študijný pobyt (v skutočnosti bol však skôr pseudoštudijný). Z akejsi roztopašnosti či nudy som si podala prihlášku a vôbec som nečakala, že sa tento vrtoch premení na realitu.

Nebolo to plánované rozhodnutie, vyplynulo ako zhoda okolností a možno nejakej dlhšej podvedomej potreby odísť preč. Mala som za sebou rok, kedy celá energia, ktorú som do vecí vkladala, vyšla celkom navnivoč. Navonok sa mi nič nepodarilo. Pripadala som si neúspešná a zbytočná a celkom prirodzene som si myslela, že tak ako vnímam ja seba, ma vnímajú aj druhí. Pokračovať v čítaní: “To sme my”

Poučenia desaťročia

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. novembra 2017.

Občas váham pred rozhodnutím, s neistotou si premeriavam budúcnosť. Tak trochu dúfam, že z nej príde nejaký signál, uistenie, že bude dobre. Aj kedysi, keď som odišla zo školy, trápila sa hrubými lýtkami či tak celkovo, čo si o mne myslia ostatní, bolo by mi ľahšie na duši, vedieť, čo viem dnes. Viac by som si všímala veci, na ktorých naozaj záleží. Najradšej by som to dievča objala a povedala jej, nech sa, preboha, toľko zbytočne netrápi. Tieto poznania však neprichádzajú samy od seba. A bez tých trápení (skutočných či DIY) by som sa nenaučila prekonať strach, pochybnosť, predsudok. Pokračovať v čítaní: “Poučenia desaťročia”

Správa o láske

napísala JANA H. HOFFSTÄDTER
ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. októbra 2017.

Milý Edo,

poklad, dnes nebudem písať o politike a stave sveta ako naposledy, hoci sa dnes v Česku, (áno, aj v tvojom rodnom Brne) dejú veľké veci, a nie sú veru veľmi radostné.

Dnes Ti píšem správu o láske. Neviem, kedy a či ju budeš čítať, pre každý prípad Ti ju tu odložím.

Keď kráčam dvakrát do týždňa okolo Prezidentskej záhrady do práce, vidím Ťa, ako sa hráš so spolužiakmi. Beháte, vykrikujete, smejete sa, alebo naopak, práve riešite niečo vážne. Pokračovať v čítaní: “Správa o láske”

Malé dievčatá s veľkými ambíciami

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala JANA LEŇOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 19. októbra 2017.

Niekto by povedal, že veľa pracujem, že som workholička. Som jedna z tých, pri ktorých okolie stráca prehľad o rozbehnutých projektoch, večne online a rušiaca stretnutia, ktoré nie sú pracovné. Vo Forbse o mne síce ešte nepočuli, ale občas ma niekto spomenie ako tú, čo je akčná, schopná (a ešte nemám tridsať). Občas sa ma niekto spýta, ako to všetko zvládam. A občas, občas každý odoslaný email prekladám mikroprestávkami na hysterický plač. S pozdravom Michaela, Send, buhuhúúúú, smrk, Compose a tak dokola. Pokračovať v čítaní: “Malé dievčatá s veľkými ambíciami”

Ako prežiť jeseň

pýtala sa SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala CHRISTIANA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. októbra 2017.

Keď sa neskoro večer prechádzame okolo Kuchajdy a mesiac je skoro v splne, spomínam na knihu Olgy Tokarczuk Dom vo dne, dom v noci, na príbehy z nej, ktoré vo mne žijú už niekoľko rokov, hovorím o autorkinom rozprávačskom talente, o tom, že táto kniha je univerzálna, dá sa čítať hocikedy, ale na jeseň má obzvlášť veľké čaro. A potom sa k nej naozaj vrátim, kradnem si čas, čítam ju po jednej, dvoch stranách.

„Aká to rozkoš, aká sladkosť života – sedieť v chladnom dome, piť čaj, odhrýzať z koláča a čítať.“ (s. 236)

Pokračovať v čítaní: “Ako prežiť jeseň”

Dosť hnusný článok

napísala SOŇA KOŠÍKOVÁ
ilustrovala VIKTÓRIA HORŇANOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 5. októbra 2017.

… o tom, čo všetko môže byť nechutné. Mačacie hovienko precízne vbité do podrážky. Fuj je aj hnedé blato, ktoré ostáva za gumičkami dlho nečistenej práčky. Čierne hemživé chrobáky v kúpeľni zvané rybičky. Ale aj pocit, keď sa vám sníva Sophiina voľba v tej modifikácii, že Sophia ste vy. Viete ako chutí acylpyrín nalepený vzadu v krku? Hnus.

V časopise .týždeň raz o hnuse napísali, že hnus je evolučnou adaptáciou. Pokračovať v čítaní: “Dosť hnusný článok”

O mačkách a sexizme

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. septembra 2017.

Bol jeden z tých jesenných dní, kedy sa celkom nečakane objaví slnko. Z potravín vychádzam s taškou plnou brokolice a čokolády, v ružovej sukni, v ktorej sa cítim vo svojej koži (pekná). Oproti mne kráčajú dvaja starší ošumelí muži, už z diaľky počujem, ako ma riešia. Aha, aké krásne dievča! Ani neviem ako, ruka bez tašky mi vyletí a takmer do tváre im ukáže prostredník. „Hlupaňa, ukazovať fakera, to musíš byť ozaj sprostá, ako mačka!“ rozhorčujú sa, kým kráčam ďalej. Pokračovať v čítaní: “O mačkách a sexizme”

Nechcem vaše kvety

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. septembra 2017.

Moja malá sestra stála pri boxe s kvetmi v zlatomoraveckom Tescu, v každej ruke kytica kvetov pre učiteľku, opakovane sa pýtala, ktorá sa mi páči viac. A ja som vrčala a ostentatívne prevracala očami, snažila sa vysvetliť, že žiadna, že pre tie kvety trpeli ľudia a krajina a planéta a vôbec. Nech ide ráno na trhovisko a kúpi bukrétu od babky, ktorá ju viazala z kvetov zo svojej záhrady za rannej rosy na priedomí. Dobre, ale ktorá je podľa teba krajšia, spýtala sa znova, ruky s kvetmi natiahnuté ku mne. Pokračovať v čítaní: “Nechcem vaše kvety”