Viem, čo ste robili toto leto

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. septembra 2025.

Po tridsiatke sa mi konečne definitívne podarilo presťahovať všetky svoje veci od rodičov vrátane kníh. Narazila som tak na svoj denník z obdobia medzi 14. až 17. rokom života, ktoré bolo zlomové, čo sa týka prítomnosti na sociálnych sieťach – z viac-menej anonymizovaného Pokecu sa postupne prechádzalo na Facebook, nicky nahradilo celé meno a priezvisko. Hľadanie nových online spojení medzi cudzími, prepájanie sa s ľuďmi, ktorých nejakým spôsobom už poznáme – aj keď väčšinou veľmi povrchne –, všetko odvtedy spadá do kategórie Priatelia.

Pokračovať v čítaní: „Viem, čo ste robili toto leto“

Bez Facebooku

napísala MONIKA BOČKOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 5. septembra 2019.

Fellas, dávam si mesačný detox od facebuku. Nechávam si iba messenger v mobile… znel môj posledný status. Už o päť minút som bola zvedavá, či mi to niekto lajkol alebo okomentoval. Až vtedy mi došlo, čo som si to na seba vymyslela.

Mám rada podobné osobné výzvy, lebo pri nich zisťujem, že to, čo sa niekedy javí ako obmedzenie, môže paradoxne viesť k väčšiemu pocitu slobody. Tak to u mňa bolo s alkoholom. Môj skúšobný, pôvodne mesačný, detox trvá už tri roky a život na triezvo milujem. Pripadá mi oveľa magickejší. Pretože byť triezva na párty do piatej rána znamená skutočne sa baviť a riešiť one-night stand bez alkoholu znamená skutočnú príťažlivosť. Bez Facebooku som chcela byť pokusne jeden mesiac, no ani po piatich nemám chuť ho otvoriť a o tom bude tento článok.

Pokračovať v čítaní: „Bez Facebooku“

S extrémistami za jedným stolom, nad nedeľnou polievkou

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. marca 2019.

Tie čísla si vygúglite behom pár sekúnd. Popularita extrémistických hnutí u mladých, bujnenie konšpirácií u staršej generácie, prekvapivé množstvo hejtu, ktoré sú schopné na internetoch vypľuť matky… Tieto štatistiky však nie sú len čísla, ale konkrétni ľudia. A vždy keď priznám, že takých mám aj vo svojom najbližšom okolí, v rodine, príde jedna reakcia: „Aj ja.“ Áno, sú to konkrétni rodičia, súrodenci či iní blízki, ktorí sú nám náhle, ehm, takí vzdialení. Z ich úst, facebookových profilov či hlasovacích lístkov sa rinie záplava nenávisti. Pokrivené fakty, konšpirácie, zraňujúce stereotypy a extrémne riešenia. Sama sa cítim bezradná v tom, ako v sebe spracovať zhrozenie, ktoré to vo mne vyvoláva, a ako s nenávistnými prejavmi ľudí, na ktorých mi záleží, naložiť.  Pokračovať v čítaní: „S extrémistami za jedným stolom, nad nedeľnou polievkou“