napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala LUCIA BUDZÁKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. októbra 2021.

Tak takýto je slobodný život. Sama v izbe aj v ďalšej, aj v tej vedľa nej. Škatuľu po škatuli, pristávam na novom mieste. 

Stále ho vyhľadávam. Jeho príspevky sú také všedné, akoby sa nič nestalo. Ako môže byť taký… Hľadám správne slovo pre svoj pocit ublíženia, no stačí jeden sebareflexívny pohľad na vlastný feed, aby som sklapla. Život ide ďalej a my zdieľame tie kúsky, čo sa nemenia. Až kým sa neusadí prach aj tam, kde teraz ostatní nedovidia.

Počúvam patetické piesne, ktoré mu v duchu venujem. Zverejňujem len tie, ktoré sú tak na polceste k môjmu skutočnému pocitu. On však vyťahuje ťažký kaliber. Skladbu, pri ktorej som už raz vyrevúvala, že mi nie je súdená láska. Vie o tom, dobre o tom vie. Vie? Čo tým chce povedať?! Veď to povedz normálne, stále ti píšem, nahnutá tak blízko, ako len sa cez displej dá. Stále mám problém priznať mu rovnaké výsady, ako mám ja. Že môžeme šifrovať, môžeme si žiť svoje životy, môžeme si jeden deň chýbať a o chvíľu môžeme zabudnúť. Aj v tomto sme spolu, už navždy sme spolu v tom, čo bolo potom.

Pokračovať v čítaní: „Čo bolo potom“