Tam, kde tráva nie je zelenšia

napísala BARBORA DEMOVIČ ilustrovala TEREZA IGNÁCOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. mája 2025.

Ako porevolučné dieťa zo strednej triedy vyrastajúce v slovenskom malomeste som odmalička počúvala o možnostiach, ktoré máme a naši rodičia nemali. Kúpiť si banány, nosiť rifle do školy, navštíviť Viedeň. Jedného dňa študovať na vysokej škole bez nutnosti kádrových posudkov a kontaktov rodinných príslušníkov, užívať si slobodu slova a pohybu. V eufórii nultých rokov 21. storočia, snívajúc o živote vo svete, ktorý na mňa čaká, som si na gymnáziu gélovými perami usilovne písala francúzske slovesá na kartičky z výkresov a anglické slovíčka do maličkého zošita v plastovom obale. Na výtvarnej výchove som horúčkovito maľovala zborené múry a postavičky držiace sa za ruky obklopené modro-žltými hviezdami na výstavu Európa očami detí a mládeže oslavujúcu schengenský priestor, ktorý sa nám otváral. Počas školskej exkurzie do Londýna v roku 2008 som si v opojení skutočného veľkomesta ponakupovala pestrofarebné tričká v Primarku na Oxford Street. Bola som presvedčená, že toto je ten život, ktorý raz chcem žiť. V meste a na západe, lebo tam je život pestrofarebnejší a, zdalo sa mi, slobodnejší.

Pokračovať v čítaní: „Tam, kde tráva nie je zelenšia“