Teror sólo podcastu

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala VIVI VINJAROVA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. marca 2025.

Pôsobia ako základný kameň a povinná výbava – predovšetkým ženského – priateľstva, teda aspoň v mojom okolí. Hlasové správy sú považované za azda najautentickejší jazyk lásky na diaľku, ich nahrávanie a vymieňanie za prejav skutočnej blízkosti. Bez ohľadu na reálnu vzdialenosť nám sprostredkujú hlas, smiech a citové rozpoloženie nahrávajúcej osoby. Aj veda hovorí, že pre mozog je to lahodnejšie, intímnejšie než nejaké písmenká na displeji. A osobná prax pridáva ďalšie argumenty – hlasovka je darom pre všetky osoby v rôznych časových pásmach, fyzických kondíciách či s nonstop vyťaženými oboma rukami, najčastejšie pre rodičov malých detí, dojčiace matky. Cítime, že sme im nablízku, aj keď každodenná logistika neumožňuje osobné stretnutia. A takýto typ komunikácie produkuje niečo, čo nám zostane, aj keď sa druhá strana pominie – v úložiskách máme naveky pamiatku na konkrétny smiech, farbu hlasu, špecifické zvukové prejavy, ktoré v ľudskej pamäti časom blednú. 

Z týchto a mnohých ďalších dôvodov sa znova a znova stretávam s chválospevmi na takéto „súkromné podcasty“. A hlasové správy čoraz častejšie a suverénnejšie pristávajú aj v rôznych mojich inboxoch. Preto chcem dnes jasne napísať – dosť bolo, dajte mi pokoj s hlasovkami!

Pokračovať v čítaní: „Teror sólo podcastu“

Ako som sa neprestala báť

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ZUZANA ŠEBELOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 27. februára 2025.

Neviem prečo, ale najnepríjemnejšia mi je v súčasnosti predstava, ako sa mi kolená krvavo odierajú o asfalt. Rýchlosť a výška, nebezpečenstvo, že spadnem, sa časom stali mojou najväčšou obavou. Dokonca aj kedysi dávno som romanticky prikvačená na chrbte frajera na mopede mala pred očami namiesto malebných scenérií prímorského letoviska najmä tie odreté kolená.

Intenzita toho strachu, sila, ktorou prestupuje mojím telom, ma prekvapuje. Stáť pevne nohami na zemi a držať balans nikdy neboli mojou silnou stránkou.

Vždy som predsa mala najviac strach z toho, čo si o mne kto pomyslí. Moje ambície ma však opakovane stavali pred mikrofóny a kamery či na pódiá, nech boli akokoľvek skromné. Myslela som si, že na verejnosti majú vystupovať sebaistí suverénni ľudia, teda rozhodne nie ja. Nie s týmto strachom! Niekedy sa však nedalo odmietnuť a napokon som sa tomu prestala vyhýbať, hoci hovoriť pred publikom mi rušilo spánok, trávenie aj schopnosť viesť zmysluplnú konverzáciu. Na výsledku to prekvapivo väčšinou nebolo príliš cítiť, ale tie minúty v zákulisí mi každú sekundu odbíjali celým telom. Časom som zistila, že mi pomáha skákať, to napätie z tela čo najviac vytriasť. Zhlboka dýchať. Myslieť na to, čo je pre mňa dôležité, o čom idem rozprávať. Byť dokonale pripravená tak, že potom na to môžem aj zabudnúť a byť celkom spontánna. 

Pokračovať v čítaní: „Ako som sa neprestala báť“

Minuloročné radosti 2024

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. januára 2025.

Prelom rokov v Kurníku už tradične patrí pripomenutiu si toho, čo nám v uplynulých dvanástich mesiacoch prinášalo radosť, čo sme zažili, objavili, uvedomili si. Tentoraz sa o svoje rekapitulácie podelili Tímea Krauszová, Gréta Čandová, Jana Juráňová a Katarína Poliačiková. 

Tímea Krauszová, redaktorka v Closeri, moderátorka podcastu Rutina

Nový džob, nová pozícia a nová dekáda. Tak by som zhrnula svoj rok 2024.

V decembri som oslávila tridsiate narodeniny, a to na párty s tridsiatimi pozvanými v priestoroch tanečnej školy, v ktorej sa učím pole dance, a, samozrejme, aj vlastným vystúpením.

Pokračovať v čítaní: „Minuloročné radosti 2024“

To najlepšie z Kurníka 2024

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 19. decembra 2024.

Milé a milí,

dnešným vydaním rekapitulujeme uplynulý rok v Kurníku. Viac ako inokedy si v tejto chvíli uvedomujem, aký zázrak je, že popri všetkom dianí v okolitom i našom súkromnom svete sme sa s vami pravidelne stretávali pri týchto riadkoch. V roku 2024 sme dokonca dosiahli míľnik tristo publikovaných newsletterov. A konečne sme sa dočkali rozsudku v prípade, ktorý Katarína Danová otvorila práve v Kurníku. Opäť sme prinášali témy a postrehy, ktoré považujeme za podnetné a dôležité, opäť medzi vami rezonovali a vyvolávali debaty. A to všetko popri tom, ako Soňa Gregorová postupne presunula svoju pozornosť na materské povinnosti, našej redakcii vypomohla Terez Frecerová a o korektúry sa začala starať Viktória Dubovická.

Tešíme sa z toho, z práce našich autoriek, z vašej vnímavej pozornosti, cítime hrdosť a radosť. A zároveň vás chceme požiadať o pomoc s ďalším chodom Kurníka. Udržať tento priestor, v ktorom sa môžeme vzájomne deliť o zážitky, dojmy, postrehy, nie je samozrejmosť a váš pravidelný alebo jednorazový príspevok je zásadný pre naše fungovanie. Ďakujeme za vašu podporu.

Pokračovať v čítaní: „To najlepšie z Kurníka 2024“

Feministické mimikry

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. novembra 2024.

„Som tvrdá a netrpezlivá a náročná. Som priama. Som silná žena.“ 

Po týchto slovách v novom standupe americkej komičky Ellen DeGeneresovej zaznie dlhý minútový potlesk. Kamera sa vzdiali, aby obsiahla plné hľadisko nadšene vstávajúcich ľudí. Je to moment, ku ktorému sa oplatí vrátiť, aj keď vás komédia nijako zvlášť nezaujíma. Argumentácia silnou ženskou osobnosťou totiž stojí za hlbšie preskúmanie.

Pokračovať v čítaní: „Feministické mimikry“

Udomácniť sa v samote

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala VIVI VINJAROVA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 10. októbra 2024.

Bola som pripravená na to, že všetky veci budem domov ťahať svojpomocne aj že zrejme podstatnú časť zásob nebudem stíhať spotrebovať včas. Ak bude v chladničke niečo plesnivé, môžem sa hnevať iba na seba. Zobrala som tiež na vedomie klišé o vyhladovaných mačkách, ktoré ako prvé zaregistrujú smrť ľudí žijúcich osamote. Som predsa zvyknutá sama žiť, cestovať, zariadiť sa. Rýchlo sa však ukázalo, že na single bývanie (vzťahujúc sa na počet izieb aj môj rodinný stav) som v skutočnosti nebola pripravená. 

Pokračovať v čítaní: „Udomácniť sa v samote“

Byť otcom

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala MIROSLAVA DEMETEROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 1. augusta 2024.

Rokmi postupne ustupuje tabu mnohých tém, ktoré súvisia s rodičovstvom. Aktuálna diskusia sa však do veľkej miery týka predovšetkým toho, ako rodičovstvo prežívajú ženy. Možností, ako hovoriť o skúsenostiach a prežívaní otcov, je stále málo. Spýtali sme sa preto dvanástich mužov, ako zvládajú otcovstvo.

Podľa opýtaných mužov rola otca predovšetkým zmenila ich rozmýšľanie – priniesla im novú mieru zodpovednosti aj strachu, priorizáciu šťastia rodiny či nevyhnutnosť sebareflexie. Výrazné zmeny vnímajú, najmä čo sa týka množstva dostupného času, flexibility a partnerskej dynamiky. Bez ohľadu na to, do akej miery rodičovská realita prekvapila opýtaných otcov, prevažuje názor, že na rodičovstvo sa nedá celkom pripraviť. Dôležitú tému priniesol Lukáš* (38): „Celé manželkino tehotenstvo bolo pre mňa ťažko hmatateľné, najmä tá skutočnosť, že budem otcom. Pôrod bol plný emócií, ale keď prišla manželka so synom domov, tak som k nemu nemal žiaden vzťah. Úprimne, trochu ma to hnevalo aj som sa tomu divil. Robil som, čo bolo treba, robil som to s láskou, ale bol to pre mňa takmer cudzí človek. Vzťah sme si vybudovali postupne. Toto sa opakovalo so všetkými troma deťmi. Dnes si neviem predstaviť život bez týchto ľudí a cítim, že sú mojou súčasťou.“

Pokračovať v čítaní: „Byť otcom“

O čom hovorím, keď hovorím klebety

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala KRISTÍNA BABULICOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. júna 2024.

Všetci slušní ľudia odsudzujú klebetenie. Rozoberať cudzie životy poza chrbát dotyčných a vynášať o nich súdy sa jednoducho nepatrí. Je to hlúpe a škodlivé, prízemná zábavka s potenciálom katastrofálnych dôsledkov. 

Nemenej dôležitá je skutočnosť, že klebetenie vo všeobecnosti považujeme za čosi, čo je vlastné ženám. Zdá sa, akoby pre vzťahy medzi ženami bolo nevyhnutné donekonečna rozoberať cudzie vzťahy a súvisiace dedukcie, spriadať jedovaté babské reči.

Práve z tohto dôvodu sa však z feministického podhubia občas ozve aj názor, že klebetenie netreba celkom jednoznačne odsúdiť. Nebude to pekný pohľad, ale skúsme sa teda pozrieť na to, čo pre nás klebetenie skutočne znamená.

Pokračovať v čítaní: „O čom hovorím, keď hovorím klebety“

Rozpustiť a vyvážiť

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. marca 2024.

Nerada si požičiavam knihy od známych, celý čas ma pri ich čítaní zväzuje zodpovednosť. Neviem sa do príbehu ponoriť, kdesi podvedome cítim nevyslovené termíny (koľko ešte trvá požičanie a kde sa začína krádež?). Ani si nemôžem nakrémovať ruky, využiť ten vzácny čas nečinnosti, vyťažiť z toho, že sa chvíľu nebudú šmýkať po klávesnici. Vysušená koža ma teda páli, znepokojivo ťahá, už len rýchlo obrátiť list. 

Pokračovať v čítaní: „Rozpustiť a vyvážiť“

To najlepšie z Kurníka 2023

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. decembra 2023.

Milé a milí,

hlásime sa vám poslednýkrát v tomto kalendárnom roku, a preto si dnes dovolíme trochu bilancovať. Rok to bol totiž naozaj poriadny! Prvýkrát sme sa odhodlali rozvinúť to čaro, ktoré predstavuje toto naše newslettrové puto, do čohosi prekračujúceho rámec internetu. A naša narodeninová oslava v máji bola presne taká, ako sme dúfali. Spoločne strávený čas na vôbec prvom kurníkovskom podujatí, prenos úžasnej tvorby našich ilustrátoriek do fyzickej podoby a slová i sumy podpory v crowdfundingovej kampani sú veľkou satisfakciou pre našich viac ako sedem rokov práce. 

Bol to rok nielen oslavný, ale aj prelomový pre to, ako v Kurníku fungujeme. Od začiatku tvorbu tejto platformy vnímame veľmi zodpovedne a teraz sme jej základné princípy spísali aj do redakčného etického kódexu. Vďaka vašim príspevkom v kampani aj pravidelným darom sme začali poskytovať honoráre ženám, ktoré Kurník tvoria. 

Pokračovať v čítaní: „To najlepšie z Kurníka 2023“

Láskavo, dospelo

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. decembra 2023.

Vzorec pre ženy môjho veku po tridsiatke: ešte (o sebe a rovesníctve) hovoríme dievčatá, chlapci. Potichu chceme byť chudšie, aj keď dobre vieme, že tie kilá majú takú váhu iba v našej mysli. Opakujeme ten istý vzťahový scenár, hoci ho poznáme naspamäť – aj to, čo si ním kompenzujeme. Usilujeme sa, motivujeme, skutočné hodnoty hľadáme v priateľstvách so ženami, pomenovaním niečoho dobrého vo svojej rodine (starí rodičia sú najvďačnejší), starostlivosťou o seba.

Pokračovať v čítaní: „Láskavo, dospelo“

Schudnúť

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala KRISTÍNA SOBOŇ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 30. marca 2023.

Odnepamäti som obklopená návodmi na chudnutie. Pocitom, že by ma malo byť menej, inak. Tlakmi a návodmi, ako im vzdorovať, a hneď za tým recept na ľahký obed, chutný šalátik. Už ako malé dievčatá s kamoškami riešime plochosť svojho brucha, zhnusene opisujeme svoje domnelé šunky. Rokmi sa k nim už snažíme správať láskavejšie. Chvíľami sa mi to aj darilo, cítiť sa v mäkkom, hrboľatom tele dobre. Hlavne, aby sme boli zdravé a šťastné. Aj tak sa dodnes v rozhovoroch zarážajúco často dostávame k tomu, koľko ktorá vážime a čo s tým chceme robiť. 

Aj preto si to chcem zapamätať. Aký to je v skutočnosti pocit, zrazu sa do všetkého zmestiť. Byť náhle chudá a plochá a prsia len tak do dlane. Pokojne sa z normálnej hmotnosti zaradiť do trendu heroin chic aj triezva. Schudnúť až tam, kde bola moja mama pred svadbou a ja vlastne po puberte už nikdy.

Pokračovať v čítaní: „Schudnúť“