Tá vec so šťastím

napísala ANEŽKA GUZIAROVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. júla 2019.

Pokiaľ ide o šťastie, asi sme trochu masochisti. Že sme si sami jeho strojcami, nám povie nielen ustálené slovné spojenie, ale aj ktorýkoľvek životný kouč. A my to počuť nechceme a nechceme. Dobre sa poznáme, radi sa analyzujeme, no proti univerzu, ranám, usmokleným ránam a železným zvykom žiaden dišputát.

Tiež pár vecí o sebe viem. Že sa stav mojej duše rovná stupňu preplnenosti kuchynskej dosky, ale notorické znášanie riadov do kuchyne sa presne v tomto štádiu končí a ich presun do umývačky už nezvládam. Že z avokáda dostávam kŕče, ale raz za pol roka rada skúšam, či isto, a priveľa cukru mi spúšťa migrénu, no ku káve chcem vždy niečo sladké a k sladkému kávu. Pokračovať v čítaní: “Tá vec so šťastím”

Cítiť sa lepšie

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ANDREA LALA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 1. novembra 2018.

Moja teta bola Avon lady. Zásadnou súčasťou môjho detstva a hier, čo k nemu patrili, teda boli vzorky rúžov, voňaviek a dôkladné listovanie každého nového katalógu. V rodinných kúpeľniach sa nám kopili krémy, sprchové gély, peny do kúpeľa, ešte stále si viem vybaviť chemicky jahodovú vôňu detskej série kozmetiky. Všetko sme mali z Avonu, dokonca aj pršiplášte (na ktoré dodnes nedáme dopustiť).

Neskôr moje vnímanie kozmetického sveta (a najmä vzhľadu žien, čo si budeme hovoriť) doplnilo čítanie Evy a Emmy (áno, bola to dlhá cesta k feminizmu) nasledované objavovaním iných značiek kozmetiky. Bavili ma laky na nechty, rúže som síce nakupovala tiež, tie sa mi však vždy rýchlo zunovali. Bez maskary som nikdy z domu nevyšla, ale skutočne namaľovaná (mejkap, púder a všetky tie postupy a serepetičky okolo) som sa vždy cítila zvláštne. Pokračovať v čítaní: “Cítiť sa lepšie”