Vážená pani generálna riaditeľka,

napísala DEBORA PASTIRČÁKOVÁ
ilustrovala TENGER WORKS

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. decembra 2018.

je o Vás známe, že sa neustále zaujímate o spokojnosť svojich zamestnancov, s ktorou úzko súvisí prosperita a progres Vašej firmy. Jedno od druhého nejde oddeliť, tak ako nejde oddeliť formu od obsahu. Pravdaže, Vy ako žena nepristupujete k výkonu svojej funkcie s úmyslom zviditeľniť si ego a za každých okolností viesť firmu ku konštantnému zisku. Vy ako žena ste si vedomá aj iných hodnôt, tých humánnych, vnímate svojich zamestnancov s empatiou a ako komplexné ľudské bytosti, nielen ako stroje na napĺňanie krátkodobých a dlhodobých vízií. Práve Vy v rámci zlepšenia a zmodernizovania pracovných podmienok ste nedávno vydali rozhodnutie presťahovať celú firmu do open space-u. Zamestnanci nadšene a s prísľubom lepších zajtrajškov zbalili šanóny. Pokračovať v čítaní: “Vážená pani generálna riaditeľka,”

Fitness náš každodenný

napísala MIRKA URBANOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. decembra 2018.

Čo sú chrámy súčasnosti v časoch selfie-kultúry? Pre mňa naše telá, ktoré podrobujeme rôznym rituálom. S pozoruhodnou nábožnosťou sa takmer všetky/všetci venujeme športu či cvičeniu – nielen náruživo divácky, ale aj aktívne, s potrebnou výbavou a vedomosťami. Trendy sú rôzne, cielené, propagované a konzumované širokým spektrom populácie. Rýchlosť ich šírenia prostredníctvom sociálnych sietí je závratná, kde ide predovšetkým o vytunené mladé telá, no tento článok bude body image riešiť iba okrajovo.

Masívna popularita cyklistiky na Slovensku sa asi nedá oddeliť od úspechov jedného prostorekého týpka zo Žiliny, frenetické životné tempo môžu vyvážiť do vnútra zahĺbené cvičenia východných kultúr, vybiť si nahromadenú energiu z výdatného obedového menučka a sedavého zamestnania zas môže napríklad box. Pokračovať v čítaní: “Fitness náš každodenný”

Bolesť nie je normálny stav

napísala a ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. decembra 2018.

Hovorí vám niečo slovo endometrióza?
Možno ju poznáte vďaka tomu, že vaša obľúbená Lena Dunham o nej rozpráva a vy ju máte vďaka tomu ešte radšej. Možno endo máte, možno ju má niektorá žena z vášho okolia.

A keď ju nepoznáte, určite viete, čo je cukrovka. Každý predsa vie, čo je to cukrovka. Endometrióza je choroba, ktorá je u žien približne rovnako častá ako cukrovka, a predsa sa o nej takmer nehovorí. Dlho bola prehliadaná, lebo veď „ženské problémy“.

Trpí ňou jedna z desiatich žien v reprodukčnom veku a diagnostikovanie trvá v priemere osem rokov práve pre prehliadanie ženských bolestí. Môže byť viditeľná na ultrazvuku alebo na magnetickej rezonancii, no na sto percent ju potvrdí až laparoskopia. Pokračovať v čítaní: “Bolesť nie je normálny stav”

Sexuálna revolúcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 29. novembra 2018.

Mohlo by sa zdať, že sex už nie je žiadne tabu. Obklopuje nás neustále, či chceme, alebo nie. No len preto, že nám ho ponúka náhodná reklama a do pár sekúnd si vieme vygoogliť akýkoľvek kink, neznamená to, že máme k sexu bližšie. Paradoxne väčšine z nás stále chýba množstvo zásadných informácií pre to, aby sme mohli robiť naozaj informované rozhodnutia, či už ide o naše zdravie, alebo pôžitok. Nájsť a vyjadrovať svoju autentickú sexualitu nie je len tak. Rozpletať tie kultúrne a výchovné nánosy, (historicky podmienenú) neznalosť vlastnej anatómie, nedostatok sebavedomia či traumatické skúsenosti je nikdy sa nekončiaca práca. Sú to také malé súkromné revolúcie, keď pre seba objavujeme ten najlepší spôsob, ako dosiahnuť orgazmus, alebo, naopak, zisťujeme, že ho k naplnenému sexuálnemu životu nevyhnutne nepotrebujeme. Jedenásť žien nám odpovedalo na otázku, čo zmenilo ich prežívanie vlastnej sexuality. Pokračovať v čítaní: “Sexuálna revolúcia”

Ako ma (ne)zmenilo materstvo

napísala EVA MÉSZÁROSOVÁ
ilustrovala LUFA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. novembra 2018.

Ja (ne)matka
Občas, keď sa niekde upachtená v zablatených topánkach, nohaviciach s fľakmi od detskej výživy a tričku XXL z tehotenských čias ponáhľam s ukričaným synom v kočíku, jedným okom sledujúc semafory na priechode pre chodcov a tým druhým staršiu dcéru, tváriacu sa, že poslušne čaká na svojom odrážadle na zelenú, zbadám akýmsi tretím vnútorným okom niekde v mojom paralelnom videní stáť vedľa pri semaforoch SEBA.

Seba ešte predtým, než som sa stala matkou. Stojím hneď vedľa, štýlové topánky, pravidelne (no dobre, asi raz) ošetrované krémom na ne určeným, zdanlivo (alebo asi aj naozaj) nedbalý účes, kabelka, nový kabát, v očiach neprítomný pohľad, prezrádzajúci ducha túlajúceho sa kdesi v horách, pri jazere, na večeri… s mysľou plávajúcou si slobodne po mori neskonalých možností… zábavy, hry, práce, rozhovorov, priateľov, dobrodružstiev. Pokračovať v čítaní: “Ako ma (ne)zmenilo materstvo”

Zo šikany sa nevyrastie

napísala NATAŠA JURÁČKOVÁ
ilustrovala MARTINA BUDZIŇÁKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. novembra 2018.

Keď som bola v prvej alebo druhej triede na základnej škole, dostala som od babky krásny prsteň. Veľmi som sa z neho tešila až do chvíle, keď sa zapáčil jednej mojej spolužiačke, ktorá nahovorila chalanov, aby mi ho zobrali. Čo aj spravili. Stratu si všimli i doma a mamina preto prišla do školy. Triedna učiteľka povedala, nech si to deti vyriešia samy. Dodnes si pamätám, ako ma tí chlapci zhodili zo stoličky a prsteň mi zobrali. Vyrvali z dlane. Neviem, ako presne si učiteľka predstavovala, že si to sama vyriešim, jedine tak, nijak. Tá istá učiteľka vždy, keď som ochorela v piatok alebo v pondelok, pred celou triedou posmešným hlasom hovorila, že Juráčkovci boli na predĺženom víkende na chalupe. Poviem vám, žiadne body mi to pred spolužiakmi nepridalo.

Vždy som bola v skupine „tých iných”, „tých menej obľúbených”, nebola som hviezda triedy, v puberte som trpela, pretože mi nenarástli prsia a chlapci ma častovali rôznymi prezývkami. Pokračovať v čítaní: “Zo šikany sa nevyrastie”

Mama chodí do práce

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. novembra 2018.

Púšťam sa na neznáme územie. Jediné, čo mám, je nejasná detská spomienky, ako plačem v jasliach. Plakala som však ešte aj na začiatku školského roka v tretej triede, takže neviem, nakoľko je to relevantné a svedčiace o psychickej ujme dieťaťa z jeho odloženia.

Potom je tu už len predstava toho, aké to asi musí byť náročné. Porodiť dieťa. Vychovávať ho. Byť s ním doma. Zažívať izoláciu. Nespať. Nemať peniaze. Vrátiť sa do práce alebo si hľadať novú. Frustrácia. Viac už s dieťaťom nebyť doma. Stres. Zodpovednosť. Vlastné potreby. Potreby všetkých naokolo. Dedlajny. Krik. Krupicová kaša a excelovské tabuľky. Očko na pančuche.

No po tom, ako som sa na návrat k pracovnému životu spýtala priamo matiek, sa k mojej predstave pridalo aj presvedčenie, že sa to nejako predsa len dá zvládnuť. Pokračovať v čítaní: “Mama chodí do práce”

Cítiť sa lepšie

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ANDREA LALA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 1. novembra 2018.

Moja teta bola Avon lady. Zásadnou súčasťou môjho detstva a hier, čo k nemu patrili, teda boli vzorky rúžov, voňaviek a dôkladné listovanie každého nového katalógu. V rodinných kúpeľniach sa nám kopili krémy, sprchové gély, peny do kúpeľa, ešte stále si viem vybaviť chemicky jahodovú vôňu detskej série kozmetiky. Všetko sme mali z Avonu, dokonca aj pršiplášte (na ktoré dodnes nedáme dopustiť).

Neskôr moje vnímanie kozmetického sveta (a najmä vzhľadu žien, čo si budeme hovoriť) doplnilo čítanie Evy a Emmy (áno, bola to dlhá cesta k feminizmu) nasledované objavovaním iných značiek kozmetiky. Bavili ma laky na nechty, rúže som síce nakupovala tiež, tie sa mi však vždy rýchlo zunovali. Bez maskary som nikdy z domu nevyšla, ale skutočne namaľovaná (mejkap, púder a všetky tie postupy a serepetičky okolo) som sa vždy cítila zvláštne. Pokračovať v čítaní: “Cítiť sa lepšie”

Tie veľké rozhodnutia

ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. októbra 2018.

Napísať tento text bolo pre mňa dôležité. Možno bude pre niekoho rovnako dôležité si ho prečítať.
Robiť veľké rozhodnutia nie je len tak. Nie je len tak si za nimi stáť ani hovoriť o tom, ako sme k nim prišli. Dôležité však je, že ich robiť môžeme. To totiž (ako vieme) nie je vôbec také jasné a samozrejmé.

Nedávno som pozerala rozhovor s Terezou Dočkalovou, to je tá sympatická slečna uvádzajúca reláciu Branky, body, kokoti, s Janom Krausom. Pýtal sa jej, či dnes ešte vôbec ten feminizmus potrebujeme, či to už nie je akési zbytočné. Neuveritelne ma tá otázka zarazila. Ako si niekto môže myslieť, že je zbytočné bojovať za to, aby sa žena mohla slobodne rozhodovať alebo mať rovnaké podmienky na svoju slobodu ako muži. Okamžite som si spomenula na svoju skúsenosť a na to množstvo žien, ktoré ju mať nemôžu. Pokračovať v čítaní: “Tie veľké rozhodnutia”

Ženy, ktoré nenávidia mužov?

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MICHAELA MIHALYIOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. októbra 2018.

Mohlo by sa to zdať samozrejmé, ale vôbec to tak nie je. Hoci sme so Soňou už boli hostkami viacerých podujatí, kde sme mali rozprávať o tom, ako robíme ten feministický newsletter, myslím, že pre časť nášho čitateľstva by to bolo prekvapením. Áno, raz za čas sa zamyslíme nad tým, čo pre nás ten feminizmus vlastne znamená. Ale inak, ako ste si už isto všimli, riešime hlavne svoje každodenné životy a veci s nimi súvisiace. U každej z autoriek, ktoré poznáte z tohto priestoru, je tá súvislosť medzi ich životom a feminizmom iná. Pre mňa osobne je Kurník manifestáciou feministických myšlienok tak, ako ich chápem ja. No o to viac ma zaujímalo, ako to vlastne cítia ostatné ženy, ktoré takými či onakými cestami našli svoje miesto v Kurníku a dnes sa podieľajú na jeho podobe. Nech sa páči, Zuza, Mira, Janka, Ivana a ich feminizmus. Pokračovať v čítaní: “Ženy, ktoré nenávidia mužov?”

Súžitie či súženie: strasti a slasti života so spolubývajúcimi

napísala BEA DÖMEOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. októbra 2018.

Aká by bola vaša top päťka desivých príhod, ktoré ste zažili so svojimi spolubývajúcimi? Ja som už rokmi vzdala snahu poskladať ich do úhľadného rebríčka. O prvé miesto by mohlo zabojovať hneď niekoľko prípadov: keď bola spolubývajúca schopná minúť dvanásť roliek toaleťáku v priebehu troch dní, keď mi druhá spolubývajúca zabudla povedať, že nám odpoja wifi a elektrinu, alebo keď som našla v byte vrecko extázy. Život s cudzími ľuďmi ma naučil odolnosti a sile kompromisu, ale ani po dlhodobom tréningu nemôžem tvrdiť, že je to prechádzka ružovou záhradou – jedine tak riadne tŕnistou.

Pred štyrmi rokmi som, plná očakávaní, posledný raz zamávala svojej posteli v detskej izbe, zazipsovala kufor a Pokračovať v čítaní: “Súžitie či súženie: strasti a slasti života so spolubývajúcimi”

Na ženskom oddelení

napísala JANA H. HOFFSTÄDTER
ilustrovala MICHAELA ISTOK

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 4. októbra 2018.

Iste vás nie je málo, ktoré ste zažili pobyt na ženskom oddelení v nemocnici. Buď ste rodili, alebo ste mali nejaký problém súvisiaci so ženskými reprodukčnými (a slasť prinášajúcimi) orgánmi.
Aký to bol zážitok?
No. Pre mňa veľmi úprimný. Otvorený.

Na ženskom oddelení v nemocnici sa zvyčajne dejú tie úplne najprirodzenejšie veci života. Presne tie, ktoré sa dejú aj inde, ale inde sa o ne s nikým nedelíte.

Na ženskom oddelení v nemocnici však neexistuje žiadne tabu. Pre sestričky sú vaše intímnosti každodenná rutina. Normálna vec.
Tak čo sa okúňate.
Aj ja som sa. Klystíru som sa bála viac ako operácie.

V súkromnom zariadení s luxusom kúpeľne priamo v izbe som ležala nedávno. Pokračovať v čítaní: “Na ženskom oddelení”