Zahojené, nie zabudnuté

napísala KLAUDIA RYBOVIČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 29. augusta 2024.

Všetci sme ich vydržali a tu sme. Živí, zdravé a niekedy aj šťastné.

U nás doma sa hovorilo, že stena ti dá druhú. Hovorilo sa, keď neprestaneš, jednu ti tresnem. Aj sme neprestali, aj nám tresli, nič sme sa z toho nenaučili, iba sme sa báli. Hovorilo sa so mnou sa takto rozprávať nebudeš. Hovorilo sa prines varechu. Hovorilo sa počkaj, keď prídem domov. Hovorilo sa. 

Niekedy sa hovorilo dlho, pokojne, rešpektujúco, v kuchyni pri stole, pri šálke čaju, alebo keď sme pozerali nový film, ktorý sa vtedy začínal o 20.30 a každú polhodinu mal jednu reklamu. Vtedy sme hovorili. Prepínaš furt, čo z toho potom máme? A čo bolo dnes v škole? A akú knihu teraz čítaš? Hovorilo sa niekedy tak, že mi bolo dobre, cítila som sa vypočutá, oddýchnutá. 
Domácnosť. Obyčajná. Plniaca primárne potreby. 

Pokračovať v čítaní: “Zahojené, nie zabudnuté”