Značka: handričky

Archív2 komentáre

Lovkyne handier

redakcia

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala BARBORA DEMOVIČOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 5. apríla 2018.

Zbožňujem to. Otvorím dvere a vidím rady handier v novej kolekcii. Predajňa s oblečením praská vo švíkoch a ženy sa náruživo prehrabávajú v snahe nájsť najlepší kúsok. Nevnímajú okolie a ruch, len hrabú každá za seba. Keď sa už obzrú naokolo, väčšinou automaticky lovia kúsky očami. Vystoja si rad do skúšobných kabíniek a potom spokojne vychádzajú s kôpkou oblečenia. Je to jednoducho raj na zemi.

Nehovorím tu o módnych obchodoch s rýchlokvasnou módou. Mám na mysli sekáče s oblečením z druhej ruky. Pokračovať v čítaní: „Lovkyne handier“

Archív6 komentárov

Etické otázky zo šatníka

redakcia

napísala DOMINIKA MAYEROVÁ
ilustrovala TINA MINOROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. januára 2018.

Dlho som rozmýšľala, ako začať. Móda verzus etika je komplexná a komplikovaná téma – ako ju odprezentovať tak, aby moja výpoveď neskĺzla do typického článku o etickej móde, ktorý by omieľal tie isté pojmy a tie isté štatistiky? Je to téma, ktorá je môjmu srdcu veľmi blízka; je to záujem aj profesia a niečo, s čím žijem každý deň. Ako teda môj vzťah s etickou módou popísať zrorumiteľne a hlavne, čomu sa vlastne venovať? Čo je najdôležitejší aspekt etickej módy; kam až siaha; je viac o ľuďoch, ktorí oblečenie vyrábajú, alebo o vplyve na životné prostredie?

Módu ako takú mám nesmierne rada. Pokračovať v čítaní: „Etické otázky zo šatníka“

ArchívZanechať komentár

Pre koho sa obliekame

redakcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala GABRIELA HALÁS

Článok bol pôvodne uverejnený v newslettri 20. júla 2017.

Keď stojím ráno pred skriňou, v hlave mi víri nekonečno. Mojich verzií, ľudí, ktorých stretnem, a situácií, ktoré spolu zažijeme. Odporúčaní, dobrých rád, fashion stories, inzercie. K nim bezodná zásoba komplexov. Predpoveď počasia. A v neposlednom rade aj intenzívny pocit, že viem, kto som. Ako sa cítim a čo chcem.

Toto je tá dilema, ten nepochopiteľne večný pocit, že nemám čo na seba. V neustále sa vyvíjajúcom ekosystéme vlastného vnútra a všetkého, čo vnímam zvonka, jeden šatník naozaj nestačí. Pokračovať v čítaní: „Pre koho sa obliekame“