Poďme sa rozprávať o smrti

napísala BARBORA KOMAROVÁ ilustrovala SLAVOMÍRA ONDRUŠOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. mája 2025.

Hneď na úvod by som chcela poznamenať, že písať alebo rozprávať o smrti sa mi vlastne zdá zvláštne. Mám s ňou osobnú skúsenosť, ale zároveň som ju v skutočnosti nezažila. Iba som sa prizerala. Niekto iný ňou prešiel a už tu nie je, ja tu som a žijem ďalej. 

O smrti teda vlastne neviem nič. Len som ju sledovala, ako prichádzala – postupne a viditeľne. Pred niekoľkými rokmi po dlhej a neodbytnej chorobe zomrel môj partner a mne sa zrútil obraz o tomto svete. Jeho smrť rozmetala na prach to, čo som považovala za istoty. Istoty, že mladí ľudia predsa neumierajú, a keď už áno, tak pri vykonávaní nejakej nebezpečnej, ale vzrušujúcej činnosti – pri pretekaní sa na autách, skialpinizme v nevhodných poveternostných podmienkach alebo vo vlnách oceánu. Nemali by umierať v tichosti nemocničnej izby, neprítomní z množstva liekov, ktoré sú do nich vlievané cez žily, s telom zmeneným na nepoznanie. 

Pokračovať v čítaní: „Poďme sa rozprávať o smrti“

Môj ostnatý drink

napísala BARBORA KOMAROVÁ ilustrovala BARBORA DEMOVIČOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. februára 2022.

Už dlhší čas počúvam historky a čítam správy o tom, ako sa mladí ľudia po noci strávenej na párty či v klube prebúdzajú na neznámych miestach. Niekedy sú okradnutí, v najhorších prípadoch sexuálne zneužití, no z predošlej noci si nepamätajú vôbec nič – okrem toho, že vypili pár drinkov. Nevedia, ako sa dostali tam, kde sa prebudili, a čo sa im počas niekoľkých hodín dialo. Ja sama som si však tento scenár vo svojom živote nijakým spôsobom nepripúšťala. Nechodím ani do klubov, ani na diskotéky, do podnikov len s kamarátmi a kamarátkami a svoje nápoje nechávam iba s nimi. Bola som presvedčená, že mne sa to jednoducho nemôže stať.

Pokračovať v čítaní: „Môj ostnatý drink“