Ako ma (ne)zmenilo materstvo

napísala EVA MÉSZÁROSOVÁ
ilustrovala LUFA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. novembra 2018.

Ja (ne)matka
Občas, keď sa niekde upachtená v zablatených topánkach, nohaviciach s fľakmi od detskej výživy a tričku XXL z tehotenských čias ponáhľam s ukričaným synom v kočíku, jedným okom sledujúc semafory na priechode pre chodcov a tým druhým staršiu dcéru, tváriacu sa, že poslušne čaká na svojom odrážadle na zelenú, zbadám akýmsi tretím vnútorným okom niekde v mojom paralelnom videní stáť vedľa pri semaforoch SEBA.

Seba ešte predtým, než som sa stala matkou. Stojím hneď vedľa, štýlové topánky, pravidelne (no dobre, asi raz) ošetrované krémom na ne určeným, zdanlivo (alebo asi aj naozaj) nedbalý účes, kabelka, nový kabát, v očiach neprítomný pohľad, prezrádzajúci ducha túlajúceho sa kdesi v horách, pri jazere, na večeri… s mysľou plávajúcou si slobodne po mori neskonalých možností… zábavy, hry, práce, rozhovorov, priateľov, dobrodružstiev. Pokračovať v čítaní: “Ako ma (ne)zmenilo materstvo”

Byť otcom

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala MIROSLAVA DEMETEROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 1. augusta 2024.

Rokmi postupne ustupuje tabu mnohých tém, ktoré súvisia s rodičovstvom. Aktuálna diskusia sa však do veľkej miery týka predovšetkým toho, ako rodičovstvo prežívajú ženy. Možností, ako hovoriť o skúsenostiach a prežívaní otcov, je stále málo. Spýtali sme sa preto dvanástich mužov, ako zvládajú otcovstvo.

Podľa opýtaných mužov rola otca predovšetkým zmenila ich rozmýšľanie – priniesla im novú mieru zodpovednosti aj strachu, priorizáciu šťastia rodiny či nevyhnutnosť sebareflexie. Výrazné zmeny vnímajú, najmä čo sa týka množstva dostupného času, flexibility a partnerskej dynamiky. Bez ohľadu na to, do akej miery rodičovská realita prekvapila opýtaných otcov, prevažuje názor, že na rodičovstvo sa nedá celkom pripraviť. Dôležitú tému priniesol Lukáš* (38): „Celé manželkino tehotenstvo bolo pre mňa ťažko hmatateľné, najmä tá skutočnosť, že budem otcom. Pôrod bol plný emócií, ale keď prišla manželka so synom domov, tak som k nemu nemal žiaden vzťah. Úprimne, trochu ma to hnevalo aj som sa tomu divil. Robil som, čo bolo treba, robil som to s láskou, ale bol to pre mňa takmer cudzí človek. Vzťah sme si vybudovali postupne. Toto sa opakovalo so všetkými troma deťmi. Dnes si neviem predstaviť život bez týchto ľudí a cítim, že sú mojou súčasťou.“

Pokračovať v čítaní: “Byť otcom”

Kto má právo na vyčerpanie?

napísala LUCIA CIRANOVÁ ilustrovala KRISTÍNA BABULICOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. marca 2024.

Skončilo sa to vetou: nikto z vedenia nechápe, ako môžeš byť vyčerpaná, keď ani deti nemáš. 

Tá veta stála proti všetkým hodnotám našej organizácie: na dverách nám žiarila dúhová vlajka, na LinkedIn sme si vešali štatistiky o rodovej nerovnosti, sklenený strop bol vecou iných, u nás vo vedení boli pomery vyrovnané ženami, ktoré si pojem feminizmus aktívne brali do úst.

Napriek tomu boli moje potreby nepochopiteľné. Vyčerpanie bezdetných ľudí dávno zabudnuté. Veď ja to pochopím, keď raz budem mať vlastnú rodinu

Všetko mám iba pre seba, tak z čoho môžem byť taká vyčerpaná?

Pokračovať v čítaní: “Kto má právo na vyčerpanie?”

Čo dnes vidím (inak)

napísala SOŇA GREGOROVÁ ilustrovala PAULÍNA POKRYVKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 1. februára 2024.

Keď idem z práce, nasadnem na autobus a odveziem sa k bratislavskej hlavnej autobusovej stanici. Tu na mojej púti domov pravidelne prichádzajú momenty nenávisti a preklínania. Už len prejsť cez cestu zo zástavky MHD k nákupnému stredisku – v ktorého útrobách už čochvíľa naštartuje autobus, do ktorého by som rada nasadla – počas zelenej na semaforoch trvajúcej 24 sekúnd, je tak akurát pre zdravého človeka idúceho rezkou chôdzou, čo ja zrovna nie som. Zúrivá cestná premávka dlhšie nepočká, čo tam po chodkyniach a chodcoch a ich potrebách. Je to ponižujúce – rovnako ako nutnosť prejsť okolo všetkých obchodov a prevádzok, kým konečne prídem k nástupištiam. Mňa nezaujímajú obrovské prekúrené priestory, svetlá a zbytočný tovar, chcem sa len dostať domov. (Občas to však ožíva aj vo mne, nemyslite si. Hmm, kníhkupectvo, žeby som ešte niečo stihla kúpiť dieťaťu? Aaaa, nie, knihy kupuješ inde, len pekne scupitaj dole, rozhodni sa akurát, či si dnes dáš fornetti, alebo sendvič z automatu, a šup do autobusu.) Vstup do nákupného centra by mal ostať otázkou dobrovoľnej voľby, nie nanútenej potreby pri využívaní verejnej dopravy. Hnevá ma to. Je to odporné miesto, rado by sa prezentovalo ako lepší svet, ale vždy sa tu cítim ako uprostred bezohľadnej, ignorantskej ekologickej a sociálnej katastrofy. 

Pokračovať v čítaní: “Čo dnes vidím (inak)”

To najlepšie z Kurníka 2023

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. decembra 2023.

Milé a milí,

hlásime sa vám poslednýkrát v tomto kalendárnom roku, a preto si dnes dovolíme trochu bilancovať. Rok to bol totiž naozaj poriadny! Prvýkrát sme sa odhodlali rozvinúť to čaro, ktoré predstavuje toto naše newslettrové puto, do čohosi prekračujúceho rámec internetu. A naša narodeninová oslava v máji bola presne taká, ako sme dúfali. Spoločne strávený čas na vôbec prvom kurníkovskom podujatí, prenos úžasnej tvorby našich ilustrátoriek do fyzickej podoby a slová i sumy podpory v crowdfundingovej kampani sú veľkou satisfakciou pre našich viac ako sedem rokov práce. 

Bol to rok nielen oslavný, ale aj prelomový pre to, ako v Kurníku fungujeme. Od začiatku tvorbu tejto platformy vnímame veľmi zodpovedne a teraz sme jej základné princípy spísali aj do redakčného etického kódexu. Vďaka vašim príspevkom v kampani aj pravidelným darom sme začali poskytovať honoráre ženám, ktoré Kurník tvoria. 

Pokračovať v čítaní: “To najlepšie z Kurníka 2023”

Zmrazený čas

napísala DANIELA ČEPČEKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. októbra 2023.

Som obdarená životom už takmer tridsaťdeväť rokov. Vychovaná som bola v prostredí, kde predstava, že stretnem toho pravého, bola súčasťou nepísaného zoznamu hodnôt. Sama som snívala o tom, že spoznám muža, ktorý sa do mňa zamiluje, vezme si ma, a ešte kým budem mať tridsať, založíme spolu rodinu. Tieto podvedomé vzorce ma chtiac-nechtiac viedli do nefunkčných partnerských vzťahov. Doma som počúvala rady, že musím niečo vydržať, musím ustúpiť, že sa musím zmeniť a tak podobne. Hlavne, aby som splnila ďalšiu úlohu na zozname, veď predsa keď sa vydám a budem mať deti, až vtedy budem naozaj šťastná a môj život bude naplnený. Konečne budem pre spoločnosť niečo znamenať. Ale pozor, čas neúprosne beží! 

Pokračovať v čítaní: “Zmrazený čas”

Nebáť sa pôrodu

napísala RIA GEHREROVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. júla 2023.

Často som to hovorila ako vtip: deti budem mať až vtedy, keď vymyslia, ako si ich môžem vypestovať v záhrade. Tak by to predsa bolo oveľa príjemnejšie, vypiplať si v záhone neďaleko domu malého Janka Hraška. V bezpečnej vzdialenosti od môjho tela a zdravia.
Keď som minulý rok robila pre Denník N rozhovor s gynekológom Jozefom Záhumenským, spomenul v ňom, že v budúcnosti bude v pôrodníctve témou umelá maternica. Pamätám si, ako som si okamžite predstavila scénu z Matrixu, v ktorej vo veľkých vakoch naplnených vodou pestovali ľudské bytosti.
„Umelá maternica, v ktorej by bolo možné vynosiť dieťa?“ spýtala som sa nadšene. To je predsa to, na čo čakám. Odpoveď ma však nepotešila. „To je ešte ďaleko,“ povedal gynekológ.
Dokelu.

Pokračovať v čítaní: “Nebáť sa pôrodu”

Sisterhood

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala EVA POLAKOVIČOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. októbra 2022.

Sisterhood – noun, a strong feeling of friendship and support among women who are involved in action to improve women’s rights.

(z angl. def. silný pocit priateľstva a podpory medzi ženami, ktoré sa aktívne zapájajú do zlepšovania v oblasti ženských práv)

Pokračovať v čítaní: “Sisterhood”

Mať či nemať

napísala MARTA KRÁLIKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. novembra 2020.

Vždy ma udivovala samozrejmosť, s akou ľudia hovoria o tom, že chcú mať deti. S akou sa pýtajú, „kedy to už plánujete“ a „kedy bude ďalšie“.

A to napriek tomu, že som z veľkej rodiny, čo znamenalo zaručenú srandu, ale aj podporu. Keď staršie sestry mali prvé deti, všetci sme sa tešili. Veď áno, dieťa je darom do života a obohatením rodiny.

A tiež napriek tomu, že som len párkrát zacítila necitlivosť otázok, o ktorých tak veľa žien vie svoje. Aj skryté očakávania a narážky však vedia pekne rozhojdať vnútorné (ne)istoty.

Pokračovať v čítaní: “Mať či nemať”

O nechcených tehotenstvách

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. októbra 2020.

Prešlo leto, v ktorom sme odmietli byť ticho. A stíchnuť nemôžeme ani na jeseň.

Odkedy som matka, vnímam zásahy do reprodukčných práv ešte citlivejšie. Vždy, keď sa táto téma otvorí, chcem k tomu niečo povedať, brániť sa. Mám zažité tehotenstvo, pôrod, materstvo, priveľa bolesti, priveľa sĺz, priveľa strádania. Chcela som dieťa, mám dieťa, nadovšetko ho milujem, som nadšená jeho pokrokmi a chuťou objavovať svet. Mám absolútnu podporu partnera, rodiny, nie som na to sama, nežijem v materiálnom nedostatku. Napriek tomu je materstvo náročné, vyčerpávajúce. Toto nemožno žiadnej žene nanútiť, uväzniť ju v tom na 24 hodín sedem dní v týždni proti jej vôli. 

Pokračovať v čítaní: “O nechcených tehotenstvách”

Pamäť a povrchnosť

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6.augusta 2020.

Žasnem nad ženami, ktoré si pamätajú. Objavujú sa v knihách, čo čítam, alebo sú rovno ich autorkami, prerozprávajú svoj život, vtedajší svet, hovoria o detstve, o mladosti, o nespravodlivostiach, ktoré ich stretli, o traumách. To sa tak ľahko nezabúda, pravdaže, no aj tak – zdá sa, akoby všetky udalosti mali v ich pamäti svoje miesto, ku ktorému sa môžu kedykoľvek vrátiť, znova si ich prehrať, s istotou povedať, ako to vtedy bolo. Možno si písali denníky a tie im v týchto rekonštrukciách neskôr pomáhajú, možno má prerozprávanie toho, čo zažili, tradíciu v ich rodinách, nič sa neprehliada, nezjednodušuje, nezametá pod koberec. Ktovie. Možno ani nie sú také presné, ako to vyzerá, niečo si vymyslia, prifarbia, zdramatizujú, odprezentujú len svoje dojmy z daných čias a dejov. V každom prípade však majú o čom rozprávať.

Pokračovať v čítaní: “Pamäť a povrchnosť”

Nestačím svojim predstavám

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. apríla 2020.

Po troch rokoch na rodičovskej (schválne vynechávam dovolenke) som si začala hľadať prácu. Bolo leto, trávili sme mesiac na chalupe a ja som po nociach vyklikávala nejaké zadania, pretože cez deň sa jednoducho veľmi nedalo. Okrem vyčerpania som cítila aj príjemné šteklenie niekde veľmi, veľmi hlboko, pretože som konečne videla, že sa rozbieham a otvoril sa mi nový vesmír. Napriek enormnej únave to bolo pre mňa vytúžené spasenie. Veľmi som si priala, aby som mohla tvoriť a zároveň našla miesto (aspoň na pol úväzku), kde by som sa profesijne posúvala a bola medzi ľuďmi. To príde. Len nepoľaviť v hľadaní, pýtaní sa, písaní mailov, pimpovaní životopisu, motivačných listov, portfólia. Hlavne nerátať tie správy, ktoré ostanú bez odpovede, nedať sa rozhodiť všetkými tými nie, vďaka. Pokračovať. Nenechať sa odradiť. 

Pokračovať v čítaní: “Nestačím svojim predstavám”